"...ešte to sa musí naplniť na mne, čo je napísané: A počítaný bol s bezbožnými. Lebo to, čo je napísané o mne, má koniec." (Lk 22,37)

Tento výrok odhaľuje, čím bol zaujatý náš Pán a to, prečo prišiel z neba na zem - "...idem, v záhlaví knihy je napísané o mne, aby som činil, ó, Bože, tvoju vôľu." (Žd 10,7) Jeho život bola reťaz splnených proroctiev. Dovtedy sa nenarodil Jemu podobný človek. Aj toto je dôkaz Jeho Božskej prirodzenosti. Od narodenia po ukrižovanie, pochovanie, vstanie z mŕtvych a posadenie sa po Božej pravici, sa na Ňom plnili Písma. Od Betlehema po kríž na vrchu Golgota žil medzi ľuďmi Slovo, ktorým povstal svet. Nie nižší boh, nie stvorenie, ale Stvoriteľ, počiatok všetkého, večný, všemohúci Boží Syn, ktorý nemá ani počiatok, ani koniec. On povedal a stalo sa, rozkázal a vzniklo. Bol u Boha, stal sa telom. Otec mu ustrojil ľudské telo, úmerné Svätému Synovi - telo bez hriechu. Božia vôľa bola spasiť svet smrťou Jeho Syna a očistiť od hriechov Jeho preliatou krvou. Boh o tomto vopred hovoril cez svojich prorokov v starozákonných svätých písmach. Nato sa narodil Boží Syn, aby vykonal v Písme ohlásené spasenie. A On to ľuďom aj povedal: "Spytujete písma, lebo vy sa domnievate, že v nich máte večný život, a ony sú to, ktoré svedčia o mne." (J 5,39)

Len čítajte, milí čitatelia, evanjeliá v Novom zákone. Sú napísané nato, "...aby sme verili, že Ježiš je Kristus, Syn Boží, a aby sme veriac mali život v jeho mene" (J 20,31). Cieľ Jeho života bol naplniť na sebe Božiu vôľu, spasenie duší, oznámenú v Biblii. Od počiatku evanjelií až do ich konca sa opakuje veta: "A to všetko sa stalo nato, aby sa naplnilo to, čo bolo povedané od Pána skrze proroka..." (Mt 1,20) "...lebo tak je napísané skrze proroka..." (Mt 2,5) "...aby sa naplnilo, čo bolo povedané od Pána skrze proroka..." (Mt 2,15)  "...vtedy sa naplnilo, čo bolo povedané od proroka..." (Mt 2,17) "...aby sa naplnilo, čo bolo povedané od Pána skrze proroka..." (Mt 2,23) "...ale toto všetko sa stalo, aby sa naplnili písma prorokov..." (Mt 26,56) "...vtedy sa naplnilo to, čo bolo povedané skrze proroka..." (Mt 27,9) Všetky podrobnosti od Jeho narodenia, cez pôsobenie na verejnosti až po Jeho zavrhnutie, ukrižovanie a vstanie z mŕtvych zapísané v Starom zákone sa plnili postupne na Ňom.

A priblížil sa záver. No nebola to "cieľová rovinka". Na konci Ho nečakala slávobrána ani roztlieskané davy, ale hora Golgota a potupná smrť ukrižovaním. A On vykročil k plneniu všetkého, čo bolo napísané v Mojžišovi, Žalmoch a prorokoch o Jeho utrpeniach a smrti. Sám povedal svojim učeníkom: "Hľa, ideme hore do Jeruzalema a naplní sa Synovi človeka všetko, čo je napísané skrze prorokov; lebo ho vydajú pohanom, naposmievajú sa mu, zhanobia,opľujú a zbičujúc zabijú ho, ale tretieho dňa vstane z mŕtvych." (Lk 18,31-33) Toto bol ten kalich, ktorý Mu dal Otec v Getsemanskej záhrade. A Pán ho vzal, aby svojou poslušnosťou až po smrť uskutočnil všetko, čo bolo napísané o ňom a dokonal veľké Božie spasenie. "A ja som sa nato narodil a nato som prišiel na svet, aby som vydal pravde svedectvo" (J 18,37) povedal Pán a opäť: "Mojím pokrmom je to, aby činil vôľu toho, ktorý ma poslal a dokonal jeho dielo." (J 4,34) Čo bolo na dne kalicha? čím končilo dielo spasenia? Koniec bola smrť za bezbožných. Pán Ježiš vyšiel z Getsemanskej záhrady v ústrety poníženiu. "A spolu s ním ukrižovali dvoch lotrov, jedného po pravej a druhého po ľavej strane. Vtedy sa naplnilo Písmo, ktoré hovorí: A je počítaný s bezbožnými." (Mk 15,27-28) Svätý Boží Syn bol počítaný s bezbožníkmi vtedy, keď bol pribitý na kríž a povesený medzi lotrov. Postojme pri tomto slove, pretože obsahuje milosť a pravdu. Tu a len tu možno spoznal tvár jediného pravého Boha a toho, ktorého poslal, Krista Ježiša, keď bol Pán počítaný s bezbožnými. Čo to znamenalo pre Neho a čo pre bezbožníkov? Pre Neho utrpenie a smrť. Pre nás radosť a život. Všimli ste si? Pán nestojí v hneve proti bezbožným, ale je s nimi v Božskom zľutovaní! Kto má takéhoto Boha?! Kto videl niekedy niekde niečo podobné, kto učil niekedy o Bohu niečo také neslýchané, že tak miluje svet, že je s bezbožnými v ich odsúdení, že berie na seba ich previnenia a smrť za ich hriechy? Na kríži nie je Sudcom bezbožných, ale ich Spasiteľom! Tam odobral zo sveta hriech! Tam na kríži obnažil Boh spravodlivú lásku. Milí čitatelia, pristúpte a dobre pozrite na tento kríž, kde je Pán počítaný s bezbožnými. Pozrite sa a poznajte srdcom, poznajte vierou Spasiteľa Boha. My všetci sme zhrešili a sme bezbožní. A On nás neodvrhol podľa práva, ale zahrnul milosrdenstvom a prijíma v preveľkom zľutovaním všetkých kajúcich hriešnikov ako toho lotra, ktorý povedal Ježišovi: "Rozpomeň sa na mňa, Pane, keď prídeš vo svojom kráľovstve. A Ježiš mu povedal: Ameň ti hovorím, dnes budeš so mnou v raji." (Lk 22,42-43) Aký kontrast. Pán bol počítaný s bezbožnými a vstúpil do ich odsúdenia, do ich zavrhnutia Bohom, aby ich očistil od ich hriechov svojou krvou a mohol vziať so sebou do Božieho raja každého, kto verí v Neho. To je spasenie cez Pána Ježiša Krista. Toto je spasenie bez zásluh, milosťou. Ona je jediný dôvod, prečo bol Pán počítaný s bezbožnými.

"A potom vediac Ježiš, že je už všetko dokonané... povedal: DOKONANé JE! A skloniac hlavu vydal ducha." (J 19,28.30) Stalo sa. Všetko, čo bolo o Ňom napísané. Spasenie je hotové. Odpustenie hriechov pripravené pre každého kajúceho hriešnika veriaceho v Pána Ježiša Krista. Prosím vás, milí čitatelia, prijmite Pána Ježiša!

Vráťme sa ešte nakrátko pred ukrižovanie Pána Ježiša k situácii, keď bol súdený, na ktorej nás Písmo učí, že oproti ukrižovanému Ježišovi možno zaujať len dvojaký postoj. Alebo postoj viery, alebo postoj nevery. Možno alebo uveriť, že je Tým, čo hovorí o ňom Písmo a Boh Jeho Otec - Božím  Synom, alebo Ho zavrhnúť ako ruhača, ktorý sa robil, ale nebol Božím Synom a bol zato ukrižovaný.

Keď prišlo na to, aby našiel súd na ňom vinu na základe svedectva svedkov, nenašla sa. A tak najvyšší kňaz vyzval Ježiša, nech povie, či je Kristom, či je Syn živého Boha. A Pán odpovedal: "Ty si povedal. Ale hovorím vám, že odteraz uvidíte Syna človeka sedieť po pravici Moci a prichádzať na nebeských oblakoch." (Mt 26,64) Pán Ježiš podal dva dôkazy svojho synovstva a božstva. Prvý: Ja zasadnem u Boha. Druhý: Prídem ako Pán všetkého. Citoval dve miesta Starého zákona, dobre známe Jeho sudcom, ktoré sa bezo sporu vzťahovali na Krista. Prvé zo žalmu 110,1: "Riekol Pán môjmu Pánovi: Seď po mojej pravici, dokiaľ nepoložím tvojich nepriateľov za podnož tvojim nohám." Toto miesto zachytáva slovo Boha Otca ku svojmu Synovi potom, čo Ho vzkriesil a posadil po svojej pravici. Tu nazýva Dávid Pána Ježiša svojim Pánom, Bohom. A Pán Ježiš sa identifikoval týmto slovom súdnej rade - ja som ten Boží Syn. Druhé slovo Písma, ktorým potvrdil, že je Kristom, Božím Synom, bolo z proroctva Daniela o Synovi človeka, ktorý príde od Boha ako Pán, aby zavládol svetu napriek tomu, že Ho svet neuznal a zavrhol: "Videl som v nočných videniach a hľa, s nebeskými oblakmi prichádzal ktosi na pohľad ako Syn človeka a prišiel až ku Starodávnemu dňov, a dali mu priblížiť sa pred neho. A bolo jemu dané panstvo i sláva i kráľovstvo a slúžili mu všetky národy a ľudia a jazyky; jeho panstvo je večným panstvom, ktoré nepominie a jeho kráľovstvo je také, ktoré nebude zničené." (Da 7,13-14) "...uvidíte Syna človeka prichádzajúceho na nebeských oblakoch" (Mt 26,64). Tým vlastne povedal: "Ja som Kristus, Boží Syn, ten Kráľ Izraela, prídem a zavládnem." Takéto otvorené priznanie sa k Božskému pôvodu vyvolalo vo veľkňazovi neovládateľné emócie, pretože jemu sa nezdalo, že tento bezmocný Ježiš by mohol byť jeho Boh a Pán. Čítame: "Vtedy roztrhol najvyšší kňaz svoje rúcho a povedal: Rúhal sa. Čo ešte potrebujeme svedkov? Hľa, teraz ste počuli jeho rúhanie. Čo sa vám zdá? A oni odpovedali a riekli: Vinný je smrti." (Mt 26,65-66)

Milí čitatelia, pozorne sa zamyslime. Veriacim svedectvu Písma a Boha je Ježiš Kristom, Božím Synom a Pánom, hodný božskej úcty a slávy. Neveriacim ruhač, ktorý je hodný smrti. Záleží len na Vás! Čo sa zdá Vám? Prijmete Ho, či zavrhnete? Tamtým sa zdalo, že je ruhač, hodný smrti a bol to ich Boh a Pán. Kráľ Izraela. Prišiel do svojho vlastného, ale jeho vlastní Ho neprijali. "Ale všetkým, ktorí Ho prijali, dal právo a moc stať sa Božími deťmi." (J 1,12) Milí moji, ešte raz Vás prosím, prijmite Pána Ježiša! Neodvrhnite Ho! Pokorne Mu vyznajte: "Pane Ježišu, nie som Ťa hodný. Ty si svätý Boh a ja nečistý človek. Verím, že si Kristus, ten Boží Syn a nie ruhač. Ty si zomrel za moje hriechy a ja sa Ti preto oddávam." Ameň.