Svätý Duch je s Otcom a Synom spojený v jednom mene „Boh“. Ak sa modlíme k Bohu, tak je i Svätý Duch zahrnutý v tejto modlitbe s Otcom a Synom. V Novom Zákone nenájdeme modlitbu ku Svätému Duchu, ale modlitby vo Svätom Duchu. (Ef 6,18; Júda 20; R 8,26-27)

Keď bolo dokonané spasenie a Pán Ježiš bol vzatý hore v Sláve, bol z neba poslaný Svätý Duch (Sk 2). On prebýva v každom veriacom; naše telá sú Jeho chrám (1K 6,19). Cez Neho sú všetci veriaci pokrstení do jedného Tela (1K 12,12-27) a On ich spája s Kristom, ich nebeskou Hlavou. V liste Efežanom je napísané: „...lebo skrze neho (Krista) máme prístup obojí (veriaci zo Židov a pohanov) v jednom Duchu k Otcovi." (Ef 2,18) Praví kresťania „žijú“ v Duchu a „chodia“ Duchom (G 5,25). Preto sa majú modliť vo Svätom Duchu.

Nie preto, že by Svätý Duch nebol hodný nášho vzývania; veď je Boh! Ale odvtedy, keď bolo dokonané vykúpenie, zaľúbilo sa Bohu dať Svätého Ducha všetkým veriacim. Z toho dôvodu apoštolovia inšpirovaní Svätým Duchom, oslovujú cirkev (zbory) a prajú im milosť a pokoj od Boha a Pána Ježiša Krista; a Svätý Duch, ktorý prebýva v cirkvi, im tie pozdravy i milosť a pokoj sprostredkuje. Ak sa niekto modlí ku Svätému Duchu z nevedomosti, dá sa to prehliadnuť. Ak poznáme Pánove myšlienky, máme sa nimi riadiť.