Dňa 23.9.2008 si Pán života a smrti povolal k sebe po dlhej chorobe do nebeského domova nášho milého brata v Pánovi, Milana Hrdinu. Pretože to bol významný služobník Pána Ježiša, chceme ho predstaviť najmä mladším, ktorí ho nepoznali, ale dať príležitosť i tým starším v tichosti si spolu s nami pripomenúť jeho život, ktorým Pán obohatil všetkých nás.

Brat Milan Hrdina sa narodil 16.7.1931 v Malackách v tradičnej pekárskej rodine. Matka bola úprimne veriaca v Pána Ježiša Krista. Svoje dve deti Máriu a Milana viedla k viere vo svojho Spasiteľa od útlej mladosti. Mária mala 8 a Milan 16 rokov, keď aj ich našiel Pán Ježiš ako stratené ovečky a oni mu odovzdali svoj mladý život . Pán Ježiš sa stal ich Vodcom a nádejou pre celý život. Po určitom čase sa rodina presťahovala do Bratislavy, kde sa ich život spojil s veriacou mládežou v Kresťanskom zbore Bratislava. Vieru v Pána Ježiša zvestoval brat Milan aj svojim spolužiakom, medzi ktorých patril aj Ladislav Paluga, ktorý sa obrátil k Pánu Ježišovi a bol nielen jeho priateľom, ale aj bratom a spolupracovníkom na Pánovej vinici.

Vysokoškolské vzdelanie brat Milan nemohol dokončiť, lebo bol pre svoju vieru v Pána Ježiša Krista zaistený, uväznený a bez dôvodu odsúdený s inými bratmi za velezradu na 10 rokov väzenia. Ani pri vyšetrovaní, ani na pojednávaní, ani vo väzení nezaprel svojho Pána. Smelo sa hlásil k Nemu, hoci ho to stálo mnoho príkoria. Cirkev Pána Ježiša Krista sa vtedy napäto modlila za uväznených bratov, volala k svojmu Bohu a Pán konal veľké veci. štátna moc začala nespravodlivo odsúdených bratov zbavovať obžaloby a postupne prepúšťať z väzení. Tak bol po roku väznenia amnestovaný a prepustený aj brat Milan (ostatní bratia ale o niečo neskôr). Ešte vo väzení sa zasnúbil so svojou budúcou manželkou Darinou Ondrejičkovou. Po prepustení z väzenia im na svadbe poslúžili Božím slovom brat Siracký a brat Žarnovický, bývalí spoluväzni, tiež amnestovaní. Po návrate z väzenia čakala mladých manželov skúška. Brat Milan sa ako veriaci človek nemohol zamestnať a keď získal zamestnanie, tak len na krátku chvíľu. Bola to ťažká doba pre ľudí , ktorí sa nehanbili za Pána Ježiša. Nakoniec našiel stabilné zamestnanie v banke (kde sa zaňho zaručil brat Bešina), odkiaľ odišiel aj do dôchodku. Vieru v Pána Ježiša Krista zvestoval svojim spolupracovníkom aj predstaveným. Vďaka Bohu a Jeho milosti boli aj takí, ktorí svoj život odovzdali Pánovi.

V roku 1968 zasiahla manželov ťažká životná skúška. Pán života a smrti odvolal ich jediného syna Miloška vo veku 11 rokov, ktorý tragicky zahynul. Pán, ktorý dopustil, ich však, ako zasľúbil, neopustil. Brata Milana a jeho manželku Darinu zachoval aj v tejto skúške viery a bol im v týchto ťažkých chvíľach sviecou horiacou a svietiacou. Takto, pre vieru preverenú v skúškach a službu preukazovanú v Kresťanskom zbore v Bratislave, sa stal jedným zo starších zboru. (Spolu s ním bratia Siracký, Žarnovický, Peterský, Vyhnánek, šubrt, Paluga. Teraz sú opäť všetci spolu, ale u Pána). Z Božieho slova kázal Krista a to toho ukrižovaného a Ježiša ako Pána všetkého, Melchisedecha, kráľa spravodlivosti a pokoja, nadovšetko vyvýšeného a osláveného, ktorý sedí po Božej pravici, ktorý prichádza po svoju Cirkev, Nevestu, do povetria, a ktorý potom príde na svet ako Sudca živých i mŕtvych, aby vykonal Boží súd nad svetom a zavládol na ňom na 1000 rokov ako Kráľ Izraela na Dávidovom tróne. Pána Ježiša Krista odovzdával Božím deťom plným priehrštím. Biblia mu bola autoritou a doslovne Božím slovom. Svojou službou si získal dôveru aj medzi staršími zborov Slovenska, ktorí ho ustanovili k službe zástupcu Kresťanských zborov na Slovensku pred štátnou správou. Tak sa mu dostala príležitosť zaniesť meno Pána Ježiša aj ľuďom vo vysokom postavení a on ju využil.

Brat Milan Hrdina konal svoju službu Pánovi verne a dlhé roky až po onemocnenie, ktorým bola prerušená. Tešíme sa na stretnutie u Pána Ježiša Krista, ku ktorému bol povolaný vo veku 77 rokov.

Keď sme chceli jedným slovom charakterizovať život brata Milana, spomenuli sme si na slovo žalmistu Dávida: „Lebo ty si mojím očakávaním, Pane, Hospodine, mojou nádejou od mojej mladosti.“ (Ž 71,5)

Milan Neklapil a Miroslav Vyhnánek