Vyhľadávanie článkov >> | ||
|
Úvod
Milí čitatelia, blíži sa záver roku 2009. Budeme opäť o jeden rok starší a bližšie ku koncu svojho života. Viem, že nikto rád nemyslí na svoju smrť. No výrok Písma je nepríjemne pravdivý: „A všetkému sa priblížil koniec“ (1Pt 4,7). Boh nás utvoril a narodením postavil na začiatok života. Vymeral nám presný počet dní, ktorý strávime na tomto svete a určil aj posledný deň, koniec života. Čas nás k nemu nezadržateľne približuje. Deň za dňom, rok po roku.
Keď je človek mladý, nevníma tok času, ktorý ho unáša ku koncu. Nevníma, že sa približuje koniec života, že ako to ktosi vyjadril: „Život je postupné odumieranie.“ Inak je to v strednom veku a inak vo vyššom veku. Vtedy je už koniec zreteľný. Telo ho signalizuje svojou slabosťou, ochabnutosťou a vráskami. Vtedy už dáva človek za pravdu Bohu, ktorý prirovnal ľudské telo ku vädnúcej tráve: „Lebo každé telo je ako tráva. A každá sláva človeka ako kvet trávy. Tráva uschla a jej kvet opadol, ale slovo Pánovo zostáva na veky“ (1Pt 1,24-25). No človek všeobecne nemyslí pri tomto výroku na seba. Myslí na tých starších pred sebou. Dáva síce za pravdu Písmu, ale iracionálne svoje telo z nej vyníma. Ešte sa ho to netýka. Priznávam sa, že aj ja. Keď som mal 20, 25, 30, 40, 45 rokov, vedel som, že každé telo je ako tráva podľa starších ľudí okolo mňa. A keďže moje telo ešte nenieslo znaky vädnúcej trávy a mňa sa tento fakt osobne nedotýkal, akosi som ani nečakal, že aj ja raz budem živý dôkaz pravdivosti tohto výroku. A je to tak aj prirodzené. No Boh nám pripomína: „Každé telo je ako tráva...“ a „všetkému sa priblížil koniec“, aby sme nezabudli na svoju pominuteľnosť a smrteľnosť.
Prečo nám to pripomína? Kazí nám radosť zo života pripomínaním jeho konca? Nie! Ale Boh vie, akí sme ľahostajní voči smrti, akí krátkozrakí v nevere a oslepení hriechom! Pozná orientáciu ľudského života na hriech, telesný pôžitok, zábavu, ctibažnosť a pýchu. Pre tieto veci človek rád obetuje i vlastnú dušu. Premrhá svoj život. Nemyslí na svojho Stvoriteľa. Nedbá na svoje hriechy. Neverí, že ho Boh bude súdiť za každú zlú myšlienku, zlý úmysel, zlé slovo a zlý skutok. Človek nemá miesto vo svojom živote pre Boha svojho Spasiteľa a nevedomky ide na Boží súd. Lebo tak je napísané: „Človeku je uložené raz zomrieť a potom súd“ (Žd 9,27). Preto Boh pripomína človeku jeho pominuteľnosť, aby nepremrhal svoj život v radovánkach, zostarel, zomrel a bol odsúdený.
Keď 31.12.2008 o polnoci nastal radostný ošiaľ, vo svetle týchto vážnych Božích slov sa mi javil taký nenáležitý, ako radosť odsúdeného na smrť z toho, že sa zas o jeden deň priblížil ku smrti. Milí čitatelia, pomyslite na tieto Božie výroky 31. 12. 2009 o polnoci: „Každé telo je ako tráva... Všetkému sa priblížil koniec ...je uložené raz zomrieť a potom súd.“ A myslite na to, že ste zas o jeden rok bližšie k ich naplneniu.
Prečo nám to Boh hovorí? Pretože nechce, aby človek zomrel vo svojich hriechoch a potom počul zavrhujúci výrok Pána Ježiša: „Odíď odo mňa, páchateľ mám azda záľubu v smrti bezbožného, hovorí Pán Hospodin, či azda nie v tom, aby sa odvrátil od svojich ciest a žil?“ (Ezechiel 18,23) A v Novom Zákone je napísané: „...ktorý chce, aby všetci ľudia boli spasení a prišli k poznaniu pravdy“ (1Tm 2,4). A Boh to nielen chce, ale aj dal svojho Syna za naše hriechy. Kristus zomrel za bezbožných! „Tak Boh dokazuje svoju lásku naproti nám, že keď sme ešte boli hriešnikmi, Kristus zomrel za nás.“ (R 5,8) Zomrel, aby sa Boh spravodlivo zmiloval nad kajúcimi hriešnikmi, ktorí veria, že smrť Pána Ježiša bola kvôli nim, že krv Pána Ježiša ich očisťuje od hriechov a robí ich pred Bohom spravodlivými.
Milí čitatelia, len si uvážte, že aj vaše telo vädne ako tráva, aj vás unáša čas ku koncu života a potom príde smrť. A ak neuveríte v Pána Ježiša, svojho Spasiteľa, potom bude súd a vaše hriechy vás odnesú preč od Boha do večného zahynutia. Vložte dôveru vo večne trvajúce Božie slovo, pretože: „Každé telo je ako tráva... ale slovo Pánovo zostáva na veky. A to je to slovo, ktoré sa Vám zvestovalo."
Za redakciu časopisu Kresťan Vám želám, aby sa Nový rok 2010 stal rokom Vášho spasenia. Miroslav Vyhnánek