Vyhľadávanie článkov >> | ||
|
BLAHOSLAVENÝ ČLOVEK, KTORÝ SA ROZUMNE CHOVÁ OPROTI CHUDOBNÉMU
BLAHOSLAVENý ČLOVEK, KTORý SA ROZUMNE CHOVá OPROTI CHUDOBNéMU
„Blahoslavený človek, ktorý sa rozumne chová oproti chudobnému. V zlý deň ho vyslobodí Hospodin. Hospodin ho bude strážiť a zachová ho pri živote, bude blažený na zemi a nevydáš ho, Pane, do vôle jeho nepriateľov. Hospodin ho posilní, keď bude neduživieť na posteli. Premeníš, Bože, celé jeho ležište v jeho nemoci.“ (Žalm 41,2-4)
Vyslobodenie v zlý deň
Zdravý nechápe chorého, bohatý chudobného, silný slabého. Iba ten, kto sám čo je slabosť, ten pochopí a zdrží sa unáhleného súdu. Tento záver je úplne prirodzený, ale v životnej praxi to býva, žiaľ, práve naopak. Muž, ktorý svojmu pánovi dlhoval desať tisíc hrivien a zakúsil odpustenie svojho veľkého dlhu, veľmi skoro na to zabudol a nemal zľutovanie so svojím malým dlžníkom, ktorého bezcitne vydal žaláru (Mt 18,25- 30)! Je to až nepochopiteľné, ako často práve tí, ktorým bolo toľko odpustené, tak tvrdo a nemilosrdne vymáhajú v záujme „svätosti a spravodlivosti Božej“ ten „žalár“. Avšak nie pre seba, ale pre druhých.
Ako odlišne koná náš Pán! On, ktorý nikdy neostal nič dlžný svojmu Bohu, po ktorom nikdy nesiahla žiadna nemoc, ani chudoba či slabosť, On prvý prejavuje toľko pochopenia pre náš hrozný údel, že Ho nič nemôže na nebi udržať, aby za nami neprišiel a nevzal na seba všetky naše nemoci, biedu a chudobu, naše ľudské mdloby, aby nám pomohol, odpustil a zaplatil všetky naše obrovské dlhy. Nesúdil, nedolomil trstinu a neuhasil tlejúci knôt... a predsa práve On nebol vo svojom „zlom dni“ Božieho súdu na Golgote Hospodinom vyslobodený, ale opustený!
Hospodinova stráž
Aké pochopenie mal Jakob pre útle deti, pre brezé ovce a kravy a pre potreby svojho stáda! Ako obozretne a ohľaduplne volil pre nich cestu a určoval požiadavky na ich výkon! Bol pravým skúseným, trpezlivým a starostlivým pastierom, ktorý dokázal dobre opatrovať svoje od Boha mu zverené stádo. Nenechal sa znepokojiť Ezavom, ani ovplyvniť jeho ponukou. Nedal priechod svojej netrpezlivosti, ale prispôsobil sa potrebám najslabších. Je zvláštne, ako život pri stáde zmenil pôvodne sebeckého Jakoba – ktorý z tohto dôvodu musí opustiť domov – v nového, nesebeckého, ohľaduplného človeka, schopného návratu a akého obohateného! Zakúsil vo svojom živote onú moc Božej opatery pred Lábanovou ľsťou a hnevom vlastného brata. Opatera nie je iba obyčajná ochrana slabého a bezbranného pred nebezpečenstvom. Je to láskyplná výchovná starostlivosť, ktorá pôsobí pokoj a istotu v živote opatrovaného, že sa mu nič zlé nemôže stať. Kto si zaslúžil väčšiu pozornosť a stráž Hospodinovej opatery ako Ten, „v ktorom sa Bohu tak dobre zaľúbilo,“ ktorý mal toľko porozumenia a lásky pre padlého človeka? A predsa Ho Boh vydal a opustil pre náš hriech! Keď nás tak veľmi miluje, môžeme aj naďalej ostať sebeckí a bezohľadní voči slabým?
Zachovanie pri živote
Zrada, sprenevera ničí najdôležitejší predpoklad spolunažívania – dôveru a lásku. Tam už nie je možné obnoviť to pôvodné, tam už nastáva trvalé rozdelenie: jeden pre druhého „zomrel“. Preto sa zrada trestala smrťou. Ebiatár je jediným zradcom, ktorý mal účasť na Adoniášovom spiknutí a samozvanom vladárstve, ktorého Hospodin zachoval pri živote. Boh nezabudol na jeho vzťah k Dávidovi v zlej dobe, ani na jeho spoluúčasť na Dávidových utrpeniach. Kňazom však ostať nemohol (1Kr 2,26-27). Koľkokrát sme vážne narušili svoj vzťah k nášmu Pánovi svojou neverou? Koľkokrát sme Ho už vo svojom živote zmýšľaním, slovami a skutkami zapreli, potupili, sklamali a zradili! Koľkokrát sme si už zaslúžili zvrhnutie zo svojho kňazského postavenia, hodní zavrhnutia a smrti? Boh nás však nielenže zachoval pri živote, ale nás aj v našom kňazstve obnovuje a utvrdzuje!
A to všetko pre Toho, ktorý tak dokonale súcitil so slabými, pre Toho, ktorý nebol ušetrený bolesti smrti, hanby a potupy, aby bol život tých slabých obnovený, zachovaný a rozhojnený, aby boli tí slabí dosadení do postavenia kráľovského kňazstva ku cti a sláve Božej, k prinášaniu obetí Jemu príjemných a ľúbych. Je i v nás toto Božie porozumenie so slabými? Porozumenie, ktoré vyplýva z nového života a nový život aj pôsobí?
Blažený na zemi
šalamún vidí hlavnú úlohu kráľa a jeho veľkú zodpovednosť pred Bohom predovšetkým v spravodlivom rozsudzovaní a v ochrane slabých. Boh tak urobil kráľa šalamúna najšťastnejším zemským kráľom, jeho vládu najšťastnejším obdobím izraelských dejín a jeho poddaných najšťastnejšími ľuďmi, žijúcimi v mieri a v pokoji. Až dokedy? Dokiaľ „chodil po cestách Hospodinových“, dokiaľ si zachoval rozumné a múdre srdce, ktoré malo porozumenie pre slabého a jeho údel. Od chvíle, keď jeho srdce zhrublo pod cudzím vplyvom pohanských žien, keď v ňom prevládlo bezohľadné sebectvo, začína stupňovať zaťaženosť „slabých“ daňovým bremenom. Vtedy smutne končí jeho šťastie, pôvodne slávna kapitola dejín Božieho ľudu a upadá jeho bohatstvo.
Bolo niekedy rozumnejšie a múdrejšie srdce než to, ktoré bilo v hrudi nášho Spasiteľa? Mohlo sa Bohu zaľúbiť v niekom tak, ako v Ňom? Mal niekedy niekto väčší súcit a ľútosť nad zástupmi ako On? Zaplakal snáď niekto nad človekom a nad celým Jeruzalemom ako On? A bol On naozaj tým "blaženým na zemi," keď Ho jeho vlastný národ vyvrhol a zavrhol, učeníci zradili, zapreli, opustili a Boh Ho opustil, trestal a strápil? Vieš, ako draho je vykúpené tvoje šťastie? Pre teba, ktorý prejavuješ tak málo porozumenia voči slabému?
Ochrana pred nepriateľom
Bezbožný Achab ostal napriek svojej vojenskej udatnosti slabochom, otrokom svojich vlastných žiadostí. Ľahkomyseľne sa pustil do vojenského konfliktu so Sýriou o Rámot Gileád a do svojho bezbožného dobrodružstva zatiahol aj bohabojného kráľa Jozafata. Aj tento, napriek všetkej svojej duchovnej udatnosti, ostal slabochom, nedôsledným mužom, náchylným kvôli falošnému pokoju a ľudským ohľadom ku kompromisom. Išiel dokonca tak ďaleko, že takmer zahynul v bitke pre Achaba, ktorý chcel ľsťou uniknúť chamtivosti svojich nepriateľov. Ale Božie Slovo je mocné. Vrah slabého Nábota musí zahynúť, aj keď je bezmocný zvestovateľ Micheáš lživými prorokmi verejne potupený a uvrhnutý do žalára. Jozafat, muž so srdcom citlivým pre slabosti svojho ľudu, je pred chamtivosťou nepriateľa zachovaný, keď volá k Bohu, ale Achaba nachádza napriek všetkej jeho ľstivosti a taktike smrtiaci šíp (1Kr 22).
Akým udatným hrdinom je náš drahý Pán! Ako sa On ujíma slabých proti ukrutnému a silnému lovcovi! Ako odmietol každé pochybné spojenectvo, každú lákavú ponuku, každý kompromis a riadil sa Božím Slovom! A predsa je práve On vydaný „chtivosti svojich nepriateľov“ úplne bezbranný, ako nikto z ľudí, aby nebol vyslobodený z ich ruky – pre teba a pre mňa!
Posilnenie na posteli
Prečo musí mať Ezechiáš, ktorému sa nevyrovnal žiadny iný judský kráľ, také protivenstvo od Senacheriba Asýrskeho, keď ho nakoniec Hospodin uvrhol do takej hroznej nemoci? Musí tu byť nejaká skrytá príčina, ktorá musí vyjsť najavo ako ten jeho vred, aby bola „figami“ uzdravená! Jeho útočišťom, záchranou a životom je jeho osobný poklad – „schrany klenotov, striebro i zlato i vonné veci...“ a nie samotný Hospodin. Bolo potrebné, aby pri svojom bohatstve olúpal zlato z dvier Hospodinovho chrámu, aby nasýtil Senacheribovu chamtivosť? Prečo šetril svoje poklady na úkor Hospodinovho domu? Táto príčina vyšla najavo, keď ho nakoniec Boh „posilnil, keď neduživel na posteli“ svojím slovom a znamením, keď skutočne „premenil celé jeho ležište“ tým, že mu život predĺžil o pätnásť rokov. Aké pochybné poklady to ukazoval babylónskym vyslancom namiesto tých nebeských! A predsa verný Boh neodoprel úvodné zasľúbenie kráľovi, ktorý dokázal plakať a mať porozumenie pre slabých (2Kr 18-20).
Ako odlišne vedel vzdať chválu Bohu náš drahý Pán vo všetkých svojich súženiach! Aký poklad nám zjavil vo svojom srdci bez toho, aby Ho niekto „posilnil, keď neduživel na tvrdom golgotskom lôžku“ – pre teba a mňa, pre nás zomdlených!