Autor: Br. František Jozef Křesina

Číslo: 2009/12

Kategória: Zotrvávali v učení apoštolov a v spoločnom bratskom obecenstve – viera pôsobiaca skrze lásku

Časopis Ze slov pravdy a lásky,
ročník XVIII., január 1934, číslo 1-2.

„A keď si nezvolíte starších, ako ich poznáte?“ pýtala sa ma istá sestra v Kristu, keď mi hovorila o tom, ako volili kazateľa v ich cirkvi. „A aj starších tak volíme“, dodala. „Videli ste stádo oviec, ktoré by si volilo pastiera?“

„Nie.“

„A kto im ho zvolil?“

„Hospodár.“

„Tak i Pán ustanovuje starších – pastierov a veriaci ich majú proste uznať i prijať."

Je napísané: „A tak tedy majte na seba pozor i na celé stádo, v ktorom vás ustanovil Svätý Duch za dozorcov, aby ste pásli cirkev Božiu, ktorú si dobyl svojou krvou.“ (Sk 20,28)

Ako sa ale rozpoznajú? Ľahko! Veľmi ľahko. Boh nám ukazuje na niektoré črty, ktoré majú starší alebo dozorcovia. Uveďme si niektoré miesta svätého Písma.

„Ale vás žiadame, bratia, aby ste znali tých, ktorí pracujú medzi vami a sú vašimi predstavenými v Pánovi (alebo: ujali sa vášho vedenia v Pánovi) a napomínajú vás, a aby ste ich preveľmi milovali pre ich dielo. Majte pokoj medzi sebou!“ (1Te 5,12-13) Máme pamätať na svojich vodcov, ktorí nám „... hovorili slovo Božie a pozorovať aký bol ich východ, koniec ich obcovania, máme nasledovať ich vieru.“ (Žd 13,7) „Máme poslúchať svojich vodcov a ustupovať im, lebo oni bdejú za naše duše“ (Žd 13,17). A tiež tých, ktorí „dobre spravujú, máme ctiť.“ (1Tm 5,17)

Pravého staršieho poznáme podľa viery a práce. Viera je i v ťažkých dobách jeho charakteristickou črtou. Nezaháľa. Javí veľký záujem o rast veriacich a spasenie neveriacich. Je činný v Pánovej vinici. Tam je dostatok práce a starší ju koná s láskou a radosťou vo viere, že nie je daromná. Nemusia ho do nej „naháňať“. Nepodobá sa dievčine, ktorá sa ešte nevie dovtípiť, čo má robiť v domácnosti. Starší, pretože pracuje, neprichádza do zhromaždenia neskoro a tiež „nevyletí“ po zhromaždení prvý z dverí. Nájde si prácu pred i po zhromaždení. Vie, že niekto potrebuje slovo útechy a povzbudenia. A návštevy! Kiež by Pán dal milosť i čas k návštevám – a to nielen starším bratom, ale aj sestrám.

Starší napomína tých, ktorí sa odchyľujú od pravdy a od Pánových priamych ciest, opúšťajú Pánove šľapaje a zanedbávajú zhromaždenie. Napomína podľa pokynov Písma, takže mnohokrát o tom druhí ani mnoho nevedia. Napráva bez hluku, s láskou.

Hovorí Božie Slovo jednotlivcom, alebo ak má dar, tak i v zhromaždení. Všetci starší nemôžu pracovať v Slove a v učení v zhromaždení (1Tm 5,17), ale môžu vyučovať jednotlivo a oboznamovať s Božou vôľou.

Má pozor na seba a celé stádo. Ak by nestrážil seba, nedbal na učenie Písma, nemohol by pásť Božiu cirkev a nemohol by ju dobre spravovať. Sú starší, ktorí dávali na seba veľký pozor, boli usilovní a tak dobre spravovali. Po rokoch však ochabli a nedobre spravovali cirkev. Všetko to pod ich rukami „škrípalo“ ako v pokazenom automobile, ktorý nebol udržiavaný v dobrom stave. Službou starších musí byť cirkvi dodávaný „olej“ – Svätý Duch a rozmnožovaná láska.

Starší bdie nad dušami Božích detí. Veriaci sú mu zverení do opatery. On za nich bude raz skladať účet. Bdie nad nimi – ako? Na kolenách.

Kto toto koná, ten je Svätým Duchom ustanovený starší. Podľa týchto známok sa ľahko spozná a úprimnými veriacimi uzná. Je nimi ctený a milovaný pre prácu, ktorú koná. Za takých starších sa s radosťou i ďakuje.