úlohy nášho Pána na tejto zemi boli rôzne. Nechceme ich obmedziť iba na tri. Jeho úlohy boli tak mnohostranné, že náš krátky rozum ani nemôže všetko pochopiť. Predsa ale by sme sa chceli krátko zamyslieť nad tromi z týchto veľkých Pánových úloh:

1. Zjaviť svojho Boha.
2. Zadosť učiniť Božej spravodlivosti.
3. Ukázať Božím deťom, ako sa majú chovať na zemi.

Tento svet stratil pravé poznanie Boha zhubným a rozkladným pôsobením hriechu. Už v raji naplnil nepriateľ srdce človeka pochybnosťou o nekonečnej Božej láske. Odvtedy má človek prevrátené zmýšľanie o pravdivom charaktere Boha a nepozná Boha. Naozaj ostrý obraz o temnom stave ľudí nám podáva prvá kapitola listu Rimanom. Nad týmto stavom sa naše srdce desí a zachveje. Medzi iným je tam napísané: „A ako neuznávali za hodné a potrebné mať Boha v pravej známosti, tak ich aj Boh vydal v neosvedčenú myseľ prevrátenú, aby robili to, čo sa nepatrí...“ (R 1,28). Nemôžeme uvažovať o tomto predmete z celého Písma, aj keď by to bolo nanajvýš poučné, ale uvedieme ešte dve miesta Písma: „Svet nepoznal skrze múdrosť Boha“ (1K 1,21). Náš Pán hovoril Židom: „Neznáte ani mňa, ani môjho Otca“ (J 8,19). Bola to veľká úloha Božieho Syna, aby tu na tomto svete vrátil ľuďom stratené poznanie Boha. A ak sa niekto pýta, ako to urobil, môžeme mu povedať len, že On – ten jednorodený Syn, ktorý je v lone Otcovom – zjavil Boha vo svojej osobe (J 1,18). On sám bol Boh zjavený v tele (1Tm 3,16). Srdce skutočných Božích detí sa veľmi raduje z tejto pravdy, lebo v osobe Pána Ježiša Krista môžu poznávať večného, svätého a všemohúceho Boha. Preto rozumieme odpovedi Pána Ježiša na Filipovu prosbu, aby im ukázal Otca: „Taký dlhý čas som s vami a nepoznal si ma, Filipe? Kto mňa videl, videl Otca a ako ty hovoríš: Ukáž nám Otca?“ (J 14,8-9) A vo svojej veľkňazskej modlitbe Pán hovoril: „A to je ten večný život, aby poznali teba, jediného pravého Boha a toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista“ (J 17,3). Aj keď je toto poznanie Boha medzi veriacimi veľmi rôzne, predsa v ňom môžu a majú bohatnúť všetky Božie deti. Pavol sa modlil, aby veriaci v Kolosách rástli v známosť Boha (Kol 1,10). A Peter vyzýval rozptýlených svätých, aby rástli v milosti a známosti nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista (2Pt 3,18).

Teraz prejdime k druhej úlohe Pána, totiž, aby naveky naplnil spravodlivé požiadavky svätého Boha oproti nám, ľudským synom. Tieto požiadavky sú takého rozsahu, že ich vôbec nemôžeme posúdiť. Bezodná hĺbka našej stratenosti je ďaleko väčšia, než by mohol človek pochopiť. V jednom podobenstve nášho Pána je táto veľká vina prirovnaná k 10 000 hrivnám (Mt 18,24). Je to vlastne myriada hrivien, nesmierna cena, ktorú by nikto nikdy nemohol zaplatiť. Aká prevrátená je myšlienka, že by mohol človek niečo odobrať z tejto viny svojimi pochybnými dobrými skutkami a svojimi bezcennými modlitbami, veď by nebol nikdy schopný zaplatiť ani jedinú hrivnu! Satan našepkáva ľudským srdciam, že ich vina nie je príliš veľká, áno i to, že človek vôbec nie je hriešnik! Človek sa stal hriechom povrchným a prevráteným stvorením, ktoré ťažko chápe duchovné veci. Vo svojej povrchnosti má záľubu v satanových lžiach, ktorý vždy popiera vinu. Satan vie, aký ohyzdný je hriech v Božích očiach. Snáď sa domnieval, že Boh sám by už nikdy nemohol vyprostiť ľudstvo z hriechu, do ktorého ho priviedol satan! Ale veľmi sa zmýlil, pretože Boh zvolal: „Vyprosti ho, aby nezostúpil do jamy; našiel som výkupné“ (Jb 33,24).

Náš Pán mal veľkú úlohu, totiž aby zadosť učinil spravodlivým požiadavkám majestátnosti svätého Boha. To bol ten krst, ktorým musel byť pokrstený, to bol ten kalich, ktorý Mu podal Otec, aby ho vypil. Musel nahradiť to, čo neulúpil (Ž 69,5). Hrôzy kríža, nevýslovné duševné úzkosti, ktorými trpel, keď bol učinený hriechom a všetka nečistota hriechov sveta, keď išla okolo Jeho čistej duše, to všetko vypovedá o nesmiernej veľkosti obete nepoškvrneného Baránka Božieho, ktorú priniesol za hriešnikov. „Tvoja prchlivosť doľahla na mňa a všetky tvoje vlny sa lámu na mne. Strápil si ma“ (Ž 88,8). Všetky vlny Božieho hnevu nad hriechom sa prevalili cez Ne-ho; búrka sa vyzúrila. Boží oheň dokonale strávil zápalnú obeť. Srdcia Božích detí sú v pohnutí, keď sa zamyslia nad Pánovým utrpením. Ako sa však radujú, že On nakoniec zvolal: „Je dokonané!“ (J 19,30) Potom idú a rozprávajú o Jeho spravodlivosti, že On ju vykonal: „Prídu a budú zvestovať jeho spravodlivosť...“ (Ž 22,32) Jemu nech je za to česť a chvála a dôstojnosť na večné veky!

Treťou úlohou nášho Pána bolo ukázať mnohým synom podľa Ducha, ako majú žiť na tejto zemi, lebo On je ich vodca, ich príklad, ich vzor. Patrí sa teda, aby sa Mu tí, ktorých spasil svojou smrťou, podobali v každodennom živote. On sa nehanbí nazývať ich svojimi bratmi. To sú tí, ktorí sa Mu pripodobňujú deň za dňom, Jemu prvorodenému, pretože sú predzvedení Bohom k tomu, aby boli pripodobnení obrazu Božieho Syna, aby On bol prvorodený medzi mnohými bratmi (R 8,29). Je preto nutné, aby veriaci ľudia stále hľadeli na svojho Pána t. j., aby sa s odkrytou tvárou vzhliadali v Pánovej sláve sťa v zrkadle (2K 3,18). Len tak sa budú meniť od slávy v slávu od Pánovho Ducha. On sám nabáda tých, ktorí poslúchli Jeho pozvanie a dosiahli pokoj, aby vzali jeho jarmo na seba a učili sa od Neho, lebo je tichý a pokorný srdcom (Mt 11,29-30). Byť podobní Jemu, to nie je v súlade so spôsobom tohto veku, lebo zmýšľanie ľudí tohto sveta je sebecké, naproti tomu bol On dokonale nezištný. No iba znovuzrodené duše Ho môžu nasledovať a to jedine skrze prebývanie Svätého Ducha v nich.

Ľudia tohto sveta sú naklonení robiť zo seba viac, než sú. Náš Pán naopak. Plne sa ponížil a stal sa služobníkom. Zmaril sám seba. Aké vzácne bolo toto zmýšľanie Bohu! Preto nás Božie Slovo napomína, aby sme mali Jeho zmýšľanie (F 2,5).

On sa nikdy nepokúšal zaskvieť alebo ľúbiť sa druhým; aké sa nám to zdá byť ťažké, pretože to vlastné „JA“ hrá vždy hlavnú rolu v našom živote. Z Jeho postoja ku pokryteckej zbožnosti a falošnej spravodlivosti sa máme tiež učiť. Rovnako aj z Jeho postoja k náboženským bludom a nikdy sa s nimi nemáme zmierovať a spolčovať. Každý blud má zhubný vplyv.

Náš Pán nám ukazuje, ako sa máme chovať k politickému svetu. On sa nikdy nemiešal do politiky, nepodnecoval Židov proti cudziemu jarmu, pod ktorým vzdychali. Vo všetkom ukazuje svojím zmýšľaním a chovaním, svojimi cestami, akí majú byť Jeho učeníci. On nám zanechal príklad, aby sme nasledovali jeho šľapaje.