Vyhľadávanie článkov >> | ||
|
Všetko v kristovi (3)
Autor: Br. Ján Šerfel (domáci zbor: Batizovce)
Číslo: 2009/11
Kategória: Zotrvávali v učení apoštolov a v spoločnom bratskom obecenstve – viera pôsobiaca skrze lásku
Seriál: Všetko v Kristovi (časť 3/3)
„...teda čo sme videli a počuli, zvestujeme aj Vám, aby ste aj Vy mali obecenstvo s nami a naše obecenstvo je s Otcom a Jeho synom, Ježišom Kristom. (1J 1,3)
Nech je vyvýšený a zvelebený Boh a Otec náš nebeský, že sa môže každý znovuzrodený veriaci tešiť, tak ako Ján, z obecenstva s Otcom a Jeho Synom Pánom Ježišom Kristom. Na vytvorení podmienok pre obecenstvo – spoločenstvo – život v prítomnosti Boha – nemá snaha, námaha človeka nijaký podiel. Toto obecenstvo vzniklo a trvá iba na diele, ktoré vykonal spravodlivý svätý Boh na golgotskom kríži v Pánovi Ježišovi Kristovi. Vtedy a tam, v smrti Pána Ježiša Krista Boh odsúdil a usmrtil padlú ľudskú prirodzenosť a v Jeho vzkriesení utvoril v Kristovi nového človeka, ktorý môže vstúpiť do obecenstva s Otcom a Synom. Boh na vrchu Golgota položil ťarchu našich vín, hriechov a nespravodlivosti na hlavu svojho obetného Baránka „Lebo toho, ktorý nepoznal hriechu, učinil za nás hriechom, aby sme my boli spravodlivosťou Božou v ňom.“ (2K 5,21) Tam Boh nepolepšil starú ľudskú prirodzenosť ale úplne ju odstránil. A namiesto nej vytvoril novú, ktorá je v Kristovi Božou spravodlivosťou. „Takže ak je niekto v Kristovi, je novým stvorením, drievne pominulo, hľa, všetko je nové.“ (2K 5,17)
Aká to požehnaná pravda! Pán Ježiš na kríži znášal ťarchu našich vín a bol učinený za nás hriechom! Celá ťarcha, špina hriechov, ktorá nás ťažila, bola uvrhnutá na Neho, Svätého Baránka Krista. V Ňom nebol hriech. On jediný mohol povedať: „Kto z Vás ma usvedčí o nejakom hriechu?“ (J 5:46) On neučinil hriech, ani lesť sa nenašla v Jeho ústach. (1Pt 2:22) Aký hrozný je hriech v Božích očiach, vidíme na Golgote, kde Boh odsúdil hriech. Boh opustil svojho Syna na kríži. Čo sa dialo pritom na Golgote, keď Pán Ježiš zomieral na kríži za nás hriešnikov? Slnko „zakrylo svoju tvár“, povstala tma na celej zemi, v ktorej nevinný Boží Baránok znášal páľavu Božieho hnevu za nás! V úzkosti svojej duše opustený, zohavený, potupený volá: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?!“
Pre mňa, pre Teba, drahá duša, aby sme my už nikdy neboli Bohom opustení. Aby sme mohli mať obecenstvo s Otcom a Jeho Synom v Božej sláve. Vďaka Bohu hrozný súd je skončený, dielo spasenia je dokonané a preto môžeme uveriac Bohu spolu s Pavlom apoštolom s istotou povedať: „A tak teraz už nieto nijakého odsúdenia tým, ktorí sú v Kristu Ježišovi, ktorí nechodia podľa tela, ale podľa Ducha... Lebo to, čo bolo nemožné zákonu, nakoľko bol slabý skrze telo, to vykonal Boh pošlúc svojho Syna v podobnosti tela hriechu a príčinou hriechu a odsúdil hriech v tele.“ (R 8, 1.3)
„A tí, ktorí sú Kristovi, ukrižovali svoje telo z jeho vášňami a žiadosťami.“ (G 5,24) Vo viere nemôžeme inak, len zvolať: „ó Bože, aká veľká je Tvoja láska zjavená v Pánovi Ježišovi Kristovi na kríži Golgoty.“ Naše hriechy sú nám odpustené. Hriech v tele je odsúdený. Jedno aj druhé je dokonalé.
Nech je vyvýšený a zvelebený Boh a Otec náš nebeský, že sa môže každý znovuzrodený veriaci tešiť, tak ako Ján, z obecenstva s Otcom a Jeho Synom Pánom Ježišom Kristom. Na vytvorení podmienok pre obecenstvo – spoločenstvo – život v prítomnosti Boha – nemá snaha, námaha človeka nijaký podiel. Toto obecenstvo vzniklo a trvá iba na diele, ktoré vykonal spravodlivý svätý Boh na golgotskom kríži v Pánovi Ježišovi Kristovi. Vtedy a tam, v smrti Pána Ježiša Krista Boh odsúdil a usmrtil padlú ľudskú prirodzenosť a v Jeho vzkriesení utvoril v Kristovi nového človeka, ktorý môže vstúpiť do obecenstva s Otcom a Synom. Boh na vrchu Golgota položil ťarchu našich vín, hriechov a nespravodlivosti na hlavu svojho obetného Baránka „Lebo toho, ktorý nepoznal hriechu, učinil za nás hriechom, aby sme my boli spravodlivosťou Božou v ňom.“ (2K 5,21) Tam Boh nepolepšil starú ľudskú prirodzenosť ale úplne ju odstránil. A namiesto nej vytvoril novú, ktorá je v Kristovi Božou spravodlivosťou. „Takže ak je niekto v Kristovi, je novým stvorením, drievne pominulo, hľa, všetko je nové.“ (2K 5,17)
Aká to požehnaná pravda! Pán Ježiš na kríži znášal ťarchu našich vín a bol učinený za nás hriechom! Celá ťarcha, špina hriechov, ktorá nás ťažila, bola uvrhnutá na Neho, Svätého Baránka Krista. V Ňom nebol hriech. On jediný mohol povedať: „Kto z Vás ma usvedčí o nejakom hriechu?“ (J 5:46) On neučinil hriech, ani lesť sa nenašla v Jeho ústach. (1Pt 2:22) Aký hrozný je hriech v Božích očiach, vidíme na Golgote, kde Boh odsúdil hriech. Boh opustil svojho Syna na kríži. Čo sa dialo pritom na Golgote, keď Pán Ježiš zomieral na kríži za nás hriešnikov? Slnko „zakrylo svoju tvár“, povstala tma na celej zemi, v ktorej nevinný Boží Baránok znášal páľavu Božieho hnevu za nás! V úzkosti svojej duše opustený, zohavený, potupený volá: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?!“
Pre mňa, pre Teba, drahá duša, aby sme my už nikdy neboli Bohom opustení. Aby sme mohli mať obecenstvo s Otcom a Jeho Synom v Božej sláve. Vďaka Bohu hrozný súd je skončený, dielo spasenia je dokonané a preto môžeme uveriac Bohu spolu s Pavlom apoštolom s istotou povedať: „A tak teraz už nieto nijakého odsúdenia tým, ktorí sú v Kristu Ježišovi, ktorí nechodia podľa tela, ale podľa Ducha... Lebo to, čo bolo nemožné zákonu, nakoľko bol slabý skrze telo, to vykonal Boh pošlúc svojho Syna v podobnosti tela hriechu a príčinou hriechu a odsúdil hriech v tele.“ (R 8, 1.3)
„A tí, ktorí sú Kristovi, ukrižovali svoje telo z jeho vášňami a žiadosťami.“ (G 5,24) Vo viere nemôžeme inak, len zvolať: „ó Bože, aká veľká je Tvoja láska zjavená v Pánovi Ježišovi Kristovi na kríži Golgoty.“ Naše hriechy sú nám odpustené. Hriech v tele je odsúdený. Jedno aj druhé je dokonalé.
Aký účinok plynie z toho pre nás?
„Vediac, že náš starý človek je spolu ukrižovaný, aby bolo zmarené telo hriechu čo do svojej pôsobnosti, aby sme viacej neslúžili hriechu.“ (R 6,6) Vediac... Vieme to? Ak áno, môžeme spolu s apoštolom Pavlom povedať z hĺbky srdca: „S Kristom spolu ukrižovaný som a žijem už nie ja, ale žije vo mne Kristus...“ (G 2,20)
„Lebo ste zomreli a Váš život je skrytý s Kristom v Bohu.“ (Kol 3,3) A v liste Rimanom 6,3-4 čítame: „A či neviete, že všetci, ktorí sme pokrstení v Ježiša Krista, pokrstení sme v Jeho smrť? Pohrobení sme tedy s ním skrze krst v smrť, aby sme ako Kristus vstal z mŕtvych skrze slávu Otcovu, tak aj my chodili v novote života?“
Z týchto miest Písma jasne vidíme, že starý človek je v kríži Kristovom Bohom navždy odstránený. Teraz môže i najslabšie Božie dieťa obrátiť svoj pohľad na kríž, na Pána Ježiša a slobodne zvolať: „Ja som spolu ukrižovaný, spolu odsúdený, spolu som zomrel starému životu čo potomok Adama a spolu s Kristom som vstal ako nový človek, lebo kto je v Kristovi je novým stvorením, staré pominulo, hľa všetko je nové." A tak je pravda, že dokiaľ sme v tomto tele, stará, hriešna prirodzenosť, hriech v tele ostáva, ale ten hriech je už odsúdený, potrestaný.
Počujme Božie Slovo vo svojom srdci a spolu jasajme: „Kto bude žalovať na vyvolených Božích? Boh je, ktorý ospravedlňuje. Kde kto odsúdi? Kristus Ježiš je, ktorý zomrel a viacej, ktorý aj vstal z mŕtvych, ktorý je aj po pravici Božej, ktorý sa aj prihovára za nás. Kto nás odlúči od lásky Kristovej?“ „...Lebo som presvedčený, že nič nás nemôže odlúčiť od lásky Božej, ktorá je v Kristu Ježišovi, našom Pánovi.“ (R 8,33-39) Hriechy sú odpustené a hriech prebývajúci v tele je odsúdený samým Bohom. Tak sa prestaňme trápiť polepšovaním starej prirodzenosti, nepozerajme na seba. Stará prirodzenosť je absolútne hriešna, nedokonalá. Zamerajme svoj pohľad na Pána Ježiša. Ak sa chceš sklamať, pozeraj sa na ľudí. Ak chceš byť smutný, pozeraj sa na seba. Ak chceš víťaziť, pozeraj sa na Pána. Boh vyriešil v Kristovi všetky naše potreby a otázniky. V Jeho obeti vidí veriaca duša úplné odpustenie svojich hriechov, ale tiež úplné odsúdenie hriechu prebývajúcom v smrteľnom tele a vyslobodenie z otroctva hriechu. S Kristom sme zomreli starému životu. S Kristom sme povstali k novému životu. Lebo ten, kto je v Kristovi, je novým stvorením, staré, to v Adamovi, sa pominulo, hľa, všetko je nové! Tým novým sa zaoberajme. Príde deň, keď budeme zbavení tela hriechu odsúdeného na kríži a premenení do podoby tela slávy nášho Pána Ježiša
„Lebo ste zomreli a Váš život je skrytý s Kristom v Bohu.“ (Kol 3,3) A v liste Rimanom 6,3-4 čítame: „A či neviete, že všetci, ktorí sme pokrstení v Ježiša Krista, pokrstení sme v Jeho smrť? Pohrobení sme tedy s ním skrze krst v smrť, aby sme ako Kristus vstal z mŕtvych skrze slávu Otcovu, tak aj my chodili v novote života?“
Z týchto miest Písma jasne vidíme, že starý človek je v kríži Kristovom Bohom navždy odstránený. Teraz môže i najslabšie Božie dieťa obrátiť svoj pohľad na kríž, na Pána Ježiša a slobodne zvolať: „Ja som spolu ukrižovaný, spolu odsúdený, spolu som zomrel starému životu čo potomok Adama a spolu s Kristom som vstal ako nový človek, lebo kto je v Kristovi je novým stvorením, staré pominulo, hľa všetko je nové." A tak je pravda, že dokiaľ sme v tomto tele, stará, hriešna prirodzenosť, hriech v tele ostáva, ale ten hriech je už odsúdený, potrestaný.
Počujme Božie Slovo vo svojom srdci a spolu jasajme: „Kto bude žalovať na vyvolených Božích? Boh je, ktorý ospravedlňuje. Kde kto odsúdi? Kristus Ježiš je, ktorý zomrel a viacej, ktorý aj vstal z mŕtvych, ktorý je aj po pravici Božej, ktorý sa aj prihovára za nás. Kto nás odlúči od lásky Kristovej?“ „...Lebo som presvedčený, že nič nás nemôže odlúčiť od lásky Božej, ktorá je v Kristu Ježišovi, našom Pánovi.“ (R 8,33-39) Hriechy sú odpustené a hriech prebývajúci v tele je odsúdený samým Bohom. Tak sa prestaňme trápiť polepšovaním starej prirodzenosti, nepozerajme na seba. Stará prirodzenosť je absolútne hriešna, nedokonalá. Zamerajme svoj pohľad na Pána Ježiša. Ak sa chceš sklamať, pozeraj sa na ľudí. Ak chceš byť smutný, pozeraj sa na seba. Ak chceš víťaziť, pozeraj sa na Pána. Boh vyriešil v Kristovi všetky naše potreby a otázniky. V Jeho obeti vidí veriaca duša úplné odpustenie svojich hriechov, ale tiež úplné odsúdenie hriechu prebývajúcom v smrteľnom tele a vyslobodenie z otroctva hriechu. S Kristom sme zomreli starému životu. S Kristom sme povstali k novému životu. Lebo ten, kto je v Kristovi, je novým stvorením, staré, to v Adamovi, sa pominulo, hľa, všetko je nové! Tým novým sa zaoberajme. Príde deň, keď budeme zbavení tela hriechu odsúdeného na kríži a premenení do podoby tela slávy nášho Pána Ježiša
Ale neživme tú starú prirodzenosť vecami tohto sveta! A nebuďme neúmerne starostliví a úzko zameraní na svoje telo a jeho potreby, aby sme v ňom nezobúdzali zlé žiadosti, ale si oblečme Pána Ježiša Krista. V Ňom máme všetko!!! Bojujme dobrý boj viery! Viera je víťazstvo, ktoré premáha svet. Myslime na to, čo je hore, čo tam máme, koho tam máme a nie na to, čo je na zemi. (Kol 3,2) A Boh pokoja bude s nami a my budeme mať vo viere neprerušované obecenstvo s Otcom a Jeho Synom, naším drahým pánom Ježišom Kristom.