Články časopisu Kresťan
Abecedný zoznam ČLÁNKOV:  A B C D H J K L M N O P R S T Ú V Z
Abecedný zoznam SERIÁLOV:  P V

Áno, príď Pane Ježišu



Očakávanie príchodu Pána Ježiša bolo veľkou nádejou prvých kresťanov. Stále o tom hovorili a čerpali z tejto živej nádeje potešenie a silu, ktorú potrebovali v dobách takého veľkého prenasledovania.

Prví kresťania verili v osobný príchod svojho Pána a Vykupiteľa; verili tak, ako veria len deti, jednoducho a celým  srdcom, pretože Ho milovali a Jeho slovu dôverovali. A či to nebol On sám, ktorý k nim prehovoril: „V dome môjho  Otca je mnoho príbytkov; keby nebolo tak, povedal by som vám to, pretože vám idem prihotoviť miesto a keď odídem a prihotovím vám miesto, prídem zase a poberiem si vás k sebe, aby ste tam, kde som ja, aj vy boli“  (J 14,2-3)? A zaujatí týmto zasľúbením, tešili sa na jeho splnenie. Ich prvá láska bola taká vrúcna, že nemysleli  na to, že by mohol Pán meškať, alebo že by ich mohla prekvapiť smrť. Pán Ježiš ich za to nekára, ale aby ich  vystríhal pred poblúdením, napomína ich ústami svojho apoštola k trpezlivosti a o tých, ktorí zosnuli, im dáva  slávne a slastné uistenie: „Lebo ak veríme, že Ježiš zomrel i vstal z mŕtvych, tak i Boh tých, ktorí zosnuli, skrze Ježiša privedie s ním“ (1Te 4,14). Ba ešte viac. On potvrdzuje svoje zasľúbenie, na ktorom sa budú podieľať pri  jeho blaženom naplnení jedni aj druhí, totiž „mŕtvi v Kristu“ i „my živí ponechaní“ (verše 16-18). Kresťanom v  Korinte bolo potvrdené a dopodrobna vysvetlené to isté: „Hľa, tajomstvo vám hovorím. Všetci nezosneme, ale  všetci budeme premenení, razom, v okamihu, pri zatrúbení poslednej trúby. Lebo zatrúbi a mŕtvi vstanú  neporušiteľní, a my budeme premenení. Lebo toto porušiteľné musí obliecť neporušiteľnosť, a toto smrteľné  obliecť nesmrteľnosť“ (1K 15, 51-53). Na túto pravdu je ešte jasnejšie poukázané v liste Filipänom 3,20-21: „Lebo naše občianstvo je v nebesiach, odkiaľ i Spasiteľa očakávame, Pána Ježiša Krista, ktorý premení telo  nášho poníženia, aby bolo súpodobné telu jeho slávy podľa pôsobenia, ktorým si aj môže podriadiť všetky veci.“  Tieto state, ktoré by mohli byť rozšírené o ďalšie, úplne stačia nato, aby rozptýlili akúkoľvek pochybnosť o  príchode PánaJežiša. Pán príde! Túto neotrasiteľnú istotu a najšťastnejšiu chvíľu veriacich dosvedčuje Svätý  Duch vo svätom slove. Ale ach, túžby vyznávačov Kristových sa skoro obrátili inam. Zem sa stala ich  cieľom a tu chceli panovať. Ochladla láska a Slovo Božie nahradili svetské zásady. Aký bol dôsledok? Toto zasľúbenie upadlo  do zabudnutia. „Kresťanstvo“ pohltila na dlhé storočia číra tma, nevedomosť, blud a pokrytectvo.

Veľké  prebudenie v dobách reformácie bolo ako brieždenie, ktoré ohlasuje príchod nového dňa. Božie Slovo bolo opäť  autoritou. Ospravedlnenie z viery, úplná dostatočnosť Kristovej osoby a obeti svietili na ceste veriacemu ľudu a až dodnes je našim majetkom a odkazom tamtých dní.

Sila reformácie sa zanedlho vyčerpala, a tak ešte nebola objavená pravda o príchode Pána Ježiša do povetria. Tu a tam sa síce poukazovalo na Pánov príchod, ale tento  bol spojený s „koncom sveta a posledným súdom.“

Bolo potrebné nové prebudenie a to prišlo v minulom storočí  (19. storočie), počas ktorého Boh mocne pôsobil na srdciach a svedomiach mnohých svojich deťoch. Viedol ich k  hlbšiemu poznaniu svojho Slova a cez Slovo im poukázal na zasľúbenie o príchode Pána do povetria pre  veriacich, objasnil im, že tento príchod opísaný v 1Te 4,17 je prvou udalosťou a predohra Jeho druhého príchodu  na túto zem vo svojej sláve a so svojimi anjelmi, a že tento príchod nemá nič spoločné s „koncom sveta“.

Mnoho  sŕdc sa opäť otvorilo tejto nádeji; toto posolstvo sa zvestovalo a vďaka Bohu, Jeho deti sú na túto nádej upozorňované aj dnes a z nej sa radujú viac a viac. 

Ale ten Boží odporca nespí. Bdie a pracuje. Keď nemôže zničiť Slovo, tak sa snaží podsunúť veriacim aspoň jeho nesprávny výklad. A lož vydáva za pravdu tak zručne, že  sa mu aj darí odvrátiť duše od tejto slávnej nádeje „nádeje, ktorá nezahanbuje“.

Ďalším veriacim našepkáva:  „Ty nebudeš vytrhnutý ku Kristovi, lebo nie si dosť svätý.“ Inému: „Ty nemáš Svätého Ducha!“ a ďalšiemu: „Ty si  Krista neočakával stále a preto nebudeš vytrhnutý.“ A taký brat, či sestra, miesto aby sa tešil na príchod Pánov,  strachuje sa a prosí, aby Pán ešte neprišiel. „áno, príď Pane Ježišu, len ešte nie dnes,“ vzdychá často taký  veriaci. Bratia a sestry, vy, ktorí sa takto strachujete, vedzte, že naše spojenie s Pánom nie je odmenou za našu prácu a svedectvo pre Pána, ale že to je následok nášho postavenia v Kristu, že to je uskutočnenie Božích  myšlienok a predsavzatí vzťahom na Krista a Jeho Cirkev. Táto skutočnosť je nám jasne potvrdená v 1K  15,51-52 a v 1Te 4,13-18, kde apoštol Pavol nerozdeľuje veriacich inak ako na „mŕtvych v Kristu“ a „nás živých  ponechaných“.

Aby sme sa vyhli mnohým nedorozumeniam, musíme pri tomto poukázať na našu veľkú  zodpovednosť. Apoštol Pavol na ňu poukazuje opäť a opäť: Jedného každého dielo vyjde najavo, pretože to ten deň ukáže. „...A jestli niekto stavia na ten základ zlato, striebro, drahé kamene, drevo, seno, slamu – jedného každého dielo vyjde najavo, pretože to ten deň ukáže, lebo sa zjaví v ohni. A jedného každého dielo, aké ktoré  je, sám ten oheň skúsi. Ak zostane niečie dielo, ktoré postavil na základ, dostane mzdu; ak zhorí niečie dielo,  bude mať škodu, a on sám bude zachránený, ale tak ako skrze oheň.“ (1K 3,12-15) „Lebo my všetci sa musíme  ukázať pred súdnou stolicou Kristovou, aby si jeden každý odniesol to, čo načo vykonal skrze telo, už či bolo  dobré, či zlé“(2K 5,10).

V týchto textoch, ako to vyplýva zo súvislosti celých kapitol, je zrejmé, že sa výhradne  jedná o Božie deti. „...kto skúpo seje, bude skúpo i žať.“ (2K 9,6) „Nemýľte sa, Bohu sa nebude nikto posmievať.  Lebo čokoľvek seje človek, to bude i žať.“ (G 6,7) Prvý z posledných dvoch veršov hovorí o množstve, druhý o charaktere a kvalite toho, čo sa rozsieva.

Tieto miesta v Božom Slove nás napomínajú k  bdelosti a odovzdanosti. Máme slúžiť v čistote a svätosti a podľa pravidiel Bohu živému a pravému, ku ktorému  sme obrátení a očakávať Jeho Syna z nebies. (pozri 1Te 1,9-10)

Svet nečaká Pána Ježiša, lebo Ho nepozná a  netúži po Ňom. Ale my Ho poznáme a On pozná nás. My chceme byť s Ním. Chceme Ho vidieť tvárou v tvár. Majme teda tú istú nádej, ako prví kresťania, ktorá je v slovách: „Ale vieme, že keď sa ukáže, budeme jemu  podobní, lebo ho budeme vidieť tak, ako je.“ (1J 3,2)