| Vyhľadávanie článkov >> | ||
|
Odpoveď písma na otázku
Autor: Br. Miroslav Vyhnánek (domáci zbor: Tehelná 22, Bratislava)
Číslo: 2009/11
Kategória: Zotrvávali na modlitbách
Môže niekto povedať, že hovorí na mieste Kristovom?
Odpoveď je: áno, podľa Božieho slova nesporne môže. Môže a musí. Pretože o tomto nerozhoduje človek, ale Pán! Preto hovorí: „Vystúpiac na výsosť, zajal zajatie a dal ľuďom dary“ (Ef 4,8). „A On dal jedných za apoštolov, jedných za prorokov, jedných za pastierov a za učiteľov...“ (Ef 4,11).
Z vyššie citovaných slov vyplýva, že hovorením na miesto Seba poveruje vzkriesený Pán. Nie je to ľudská schopnosť poznať pravdu v celej jej šírke a hĺbke, ktorá oprávňuje veriaceho k tomu, aby hovoril na Kristovom mieste, ale vzkriesenie Pána Ježiša, dar Svätého Ducha a Pánove poverenie.
Je smutné, keď sa hriešnik postaví proti Pravde evanjelia a tak aj proti večnej spáse vlastnej duše. Ale či nie je rovnako zarmucujúce, keď zo srdca a úst Božieho človeka vychádza otázka spochybňujúca Pravdu? Nie je to paradox, že Božím slovom zachránená duša, obmytá krvou Spasiteľa, pomáha otcovi lži zatláčať a zatemňovať pravdu v samotnom Božom dome?! Nech je to akýkoľvek duchovný velikán, akákoľvek autorita, nech by to bol aj muž, ktorý by po celý život kázal Krista a napokon by vyslovil takúto otázku, ktorou spochybňuje Boží spôsob komunikácie s človekom prostredníctvom kázaného slova, je neospravedlniteľne odsúdeniahodný. Poslúžil k nepočúvaniu Božieho posolstva kázaného vo viere. Je odsúdený vlastným svedomím a šliape po vlastnej námahe viery, v ktorej kázal Krista. Z kázaného Božieho slova urobil ľudské reči.
Vyššie položená otázka je neospravedlniteľná ani ako mierená proti samozvaným božím poslom, ktorí vydávajú svoje výmysly za Božie posolstvo a tabuizujú ho zaklínadlom: „Mne Pán zjavil atď...“ Duch Boží a Písmo sú dostatoční na odhalenie a odsúdenie takýchto bludárov.
To, že Boží Duch robí človeka múdrym a prorokom, poznali už v Starom zákone. Poznal to Elíhu: (pozri Job 32,7-8) a poznali to aj proroci: (pozri 2Pt 1,19). A títo nielenže hovorili na mieste živého Boha, ale nemohli mlčať!
Elíhu: (pozri Jb 32,17-22). Jeremiáš: (pozri Jr 1,4-5. 7-10 a Jr 20,7).
Museli hovoriť, nemohli mlčať napriek tomu, že kvôli tomu trpeli. A apoštol Pavol dodáva: „Lebo keď zvestujem evanjelium, nemám sa čím chváliť, pretože to musím robiť, ale beda by mi bolo, keby som nezvestoval. Lebo ako to robím ochotne, mám odplatu, ak neochotne, úrad mi je zverený“ (1K9,16-17).
Takže Božie slovo nás učí, že k tomu, aby Boh mohol hovoriť cez človeka k ľuďom bolo potrebné, aby: 1. Pán vystúpil na výsosť, 2. dal ľuďom dary, 3. dal ľuďom poverenie, úrad, a aby mohol človek prehovoriť k ľuďom na mieste Pána Ježiša Krista musí mať: 1. dar Svätého Ducha (2Pt 1,19) a 2. v správe dary Božej milosti poznať postavenie v Kristovi – 1K 2,12-13; R 1,11; 1Ts 3,10; a zastávať svoj úrad v správe Božieho domu – 1K 3,10; Kol 1,25; Ef 4,11; 1K 4,1; 1Pt 4,10-11; Kol 4,17; 2Tm 4,5)
Prečo teda hovoria muži, ktorí sami učia z Písma: „Ak si niekto myslí, či to dokonca tvrdí, že hovorí na Kristovom mieste, je pyšný.“ Kto stojí za touto „pokorou?“ Je to diabol, ktorý im ju podsúva, aby mohli v mene „pokory“ odmietnuť slová, ktoré sa im nehodia. Komu tým škodí? Nielen im, ale najmä nedospelým vo viere, ktorým tak vštepuje do mysle nedôveru a učí ich počúvať kázané slová viery s predsudkami. Veď človeku nemožno veriť. Diabol dobre vie, že rast tela do plnosti Pána Ježiša Krista sa bez hovorenia Pravdy v láske nedosiahne (Ef 4,15-16). Preto vyhlasuje cez „nádoby“, vedome či nevedome jemu posluhujúce, že nikto z ľudí nemôže o svojich slovách povedať, že sú to aj slová Božie. A to napriek pravde, že Boh hovoril, hovorí a bude hovoriť k ľuďom skrze svojich služobníkov. (pozri 2Pt 1,19, 2K 2,14-17; 1K 15,3, 2K 13,3 a 2K 5,20) A apoštol Peter ide ešte ďalej, keď píše, že toto nie je výsada niektorých, ale štandard pre všetkých veriacich: „Každý, ako ktorý dostal dar milosti, tak si ním slúžte navzájom ako dobrí správcovia rôznej milosti Božej. Ak niekto hovorí – ako slová Božie; ak niekto slúži – ako z vlády, ktorú dáva Boh, aby bol Boh vo všetkom oslavovaný skrze Ježiša Krista, ktorý má slávu i silu na veky vekov. Ameň“ (1Pt 4,10-11).
Odváži sa niekto, zoči-voči tomuto Božiemu slovu, tvrdiť, že Boh dnes nehovorí skrze svojich služobníkov? Odváži sa niekto ešte tvrdiť lož, že len dovtedy vychádza z úst poslov Božích Božie slovo, kým čítajú text Písma a potom sú to už len ich vlastné, ľudské slová, ktoré nikoho k ničomu nezaväzujú? To je pravda jedine o ľuďoch, ktorí nemajú Svätého Ducha a hovoria zo zlého a neveriaceho srdca. Ale prečo toto šíri diabol o správcoch tajomstiev Božích a služobníkov Kristových? Preto, aby aspoň spomalil rast veriacich v Pána Ježiša Krista, a aby zostali nadlho telesní. Pretože on je bezmocný voči detinskej viere, ale veľmi ľahko si poradí i s celou armádou nedospelých, pochybujúcich a telesných kresťanov.
Odpoveď je: áno, podľa Božieho slova nesporne môže. Môže a musí. Pretože o tomto nerozhoduje človek, ale Pán! Preto hovorí: „Vystúpiac na výsosť, zajal zajatie a dal ľuďom dary“ (Ef 4,8). „A On dal jedných za apoštolov, jedných za prorokov, jedných za pastierov a za učiteľov...“ (Ef 4,11).
Z vyššie citovaných slov vyplýva, že hovorením na miesto Seba poveruje vzkriesený Pán. Nie je to ľudská schopnosť poznať pravdu v celej jej šírke a hĺbke, ktorá oprávňuje veriaceho k tomu, aby hovoril na Kristovom mieste, ale vzkriesenie Pána Ježiša, dar Svätého Ducha a Pánove poverenie.
Je smutné, keď sa hriešnik postaví proti Pravde evanjelia a tak aj proti večnej spáse vlastnej duše. Ale či nie je rovnako zarmucujúce, keď zo srdca a úst Božieho človeka vychádza otázka spochybňujúca Pravdu? Nie je to paradox, že Božím slovom zachránená duša, obmytá krvou Spasiteľa, pomáha otcovi lži zatláčať a zatemňovať pravdu v samotnom Božom dome?! Nech je to akýkoľvek duchovný velikán, akákoľvek autorita, nech by to bol aj muž, ktorý by po celý život kázal Krista a napokon by vyslovil takúto otázku, ktorou spochybňuje Boží spôsob komunikácie s človekom prostredníctvom kázaného slova, je neospravedlniteľne odsúdeniahodný. Poslúžil k nepočúvaniu Božieho posolstva kázaného vo viere. Je odsúdený vlastným svedomím a šliape po vlastnej námahe viery, v ktorej kázal Krista. Z kázaného Božieho slova urobil ľudské reči.
Vyššie položená otázka je neospravedlniteľná ani ako mierená proti samozvaným božím poslom, ktorí vydávajú svoje výmysly za Božie posolstvo a tabuizujú ho zaklínadlom: „Mne Pán zjavil atď...“ Duch Boží a Písmo sú dostatoční na odhalenie a odsúdenie takýchto bludárov.
To, že Boží Duch robí človeka múdrym a prorokom, poznali už v Starom zákone. Poznal to Elíhu: (pozri Job 32,7-8) a poznali to aj proroci: (pozri 2Pt 1,19). A títo nielenže hovorili na mieste živého Boha, ale nemohli mlčať!
Elíhu: (pozri Jb 32,17-22). Jeremiáš: (pozri Jr 1,4-5. 7-10 a Jr 20,7).
Museli hovoriť, nemohli mlčať napriek tomu, že kvôli tomu trpeli. A apoštol Pavol dodáva: „Lebo keď zvestujem evanjelium, nemám sa čím chváliť, pretože to musím robiť, ale beda by mi bolo, keby som nezvestoval. Lebo ako to robím ochotne, mám odplatu, ak neochotne, úrad mi je zverený“ (1K9,16-17).
Takže Božie slovo nás učí, že k tomu, aby Boh mohol hovoriť cez človeka k ľuďom bolo potrebné, aby: 1. Pán vystúpil na výsosť, 2. dal ľuďom dary, 3. dal ľuďom poverenie, úrad, a aby mohol človek prehovoriť k ľuďom na mieste Pána Ježiša Krista musí mať: 1. dar Svätého Ducha (2Pt 1,19) a 2. v správe dary Božej milosti poznať postavenie v Kristovi – 1K 2,12-13; R 1,11; 1Ts 3,10; a zastávať svoj úrad v správe Božieho domu – 1K 3,10; Kol 1,25; Ef 4,11; 1K 4,1; 1Pt 4,10-11; Kol 4,17; 2Tm 4,5)
Prečo teda hovoria muži, ktorí sami učia z Písma: „Ak si niekto myslí, či to dokonca tvrdí, že hovorí na Kristovom mieste, je pyšný.“ Kto stojí za touto „pokorou?“ Je to diabol, ktorý im ju podsúva, aby mohli v mene „pokory“ odmietnuť slová, ktoré sa im nehodia. Komu tým škodí? Nielen im, ale najmä nedospelým vo viere, ktorým tak vštepuje do mysle nedôveru a učí ich počúvať kázané slová viery s predsudkami. Veď človeku nemožno veriť. Diabol dobre vie, že rast tela do plnosti Pána Ježiša Krista sa bez hovorenia Pravdy v láske nedosiahne (Ef 4,15-16). Preto vyhlasuje cez „nádoby“, vedome či nevedome jemu posluhujúce, že nikto z ľudí nemôže o svojich slovách povedať, že sú to aj slová Božie. A to napriek pravde, že Boh hovoril, hovorí a bude hovoriť k ľuďom skrze svojich služobníkov. (pozri 2Pt 1,19, 2K 2,14-17; 1K 15,3, 2K 13,3 a 2K 5,20) A apoštol Peter ide ešte ďalej, keď píše, že toto nie je výsada niektorých, ale štandard pre všetkých veriacich: „Každý, ako ktorý dostal dar milosti, tak si ním slúžte navzájom ako dobrí správcovia rôznej milosti Božej. Ak niekto hovorí – ako slová Božie; ak niekto slúži – ako z vlády, ktorú dáva Boh, aby bol Boh vo všetkom oslavovaný skrze Ježiša Krista, ktorý má slávu i silu na veky vekov. Ameň“ (1Pt 4,10-11).
Odváži sa niekto, zoči-voči tomuto Božiemu slovu, tvrdiť, že Boh dnes nehovorí skrze svojich služobníkov? Odváži sa niekto ešte tvrdiť lož, že len dovtedy vychádza z úst poslov Božích Božie slovo, kým čítajú text Písma a potom sú to už len ich vlastné, ľudské slová, ktoré nikoho k ničomu nezaväzujú? To je pravda jedine o ľuďoch, ktorí nemajú Svätého Ducha a hovoria zo zlého a neveriaceho srdca. Ale prečo toto šíri diabol o správcoch tajomstiev Božích a služobníkov Kristových? Preto, aby aspoň spomalil rast veriacich v Pána Ježiša Krista, a aby zostali nadlho telesní. Pretože on je bezmocný voči detinskej viere, ale veľmi ľahko si poradí i s celou armádou nedospelých, pochybujúcich a telesných kresťanov.
