Písmo nám hovorí, že Boh dáva ľuďom svoje dary bez zásluh, zadarmo, z milosti a ako ich ľudia dosahujú. Skúsenosť nás učí,že nie všetci ľudia majú Božie dary. V čom je príčina, že len tak málo ľudí ich dosahuje? V tom, že väčšina ľudí nestojí o ne a nevšíma si Božích príkladov, ako ich možno dosiahnuť. Výsledok ich nezáujmu je, že idú životom bez Božej milosti a mnohí aj zomierajú bez nej. Pozrime sa teraz na tento predmet vo svetle Písma.     Pán Ježiš hovorí: "A odo dní Jána Krstiteľa až doteraz trpí nebeské kráľovstvo násilie, a tí, ktorí činia násilie, uchvacujú ho." (Mt 11,12) Nebeské kráľovstvo prišlo na svet. Dvere doňho sú otvorené, no len tí, ktorí sa usilujú dostať doňho, dosahujú ho. Taký človek musí vynaložiť všetko úsilie, aby prekonal prekážky, ktoré sa mu stavajú do cesty. Kto nie je rozhodnutý dosiahnuť ho za každú cenu, ľahko sa zľakne ťažkostí a vzdá sa všetkého. Len kto je odhodlaný v tomto svojom úsilí vytrvať, dosahuje Božie kráľovstvo.

Pavol písal Timoteovi: "Uchop (dosiahni) večný život..." (1Tm 6,12) Ako vieme, večný život je dar Božej milosti, ktorý bol ľuďom poslaný v osobe Božieho Syna. Preto len kto má Syna, má život. I tu satan stavia do cesty mnoho prekážok. Spolu so svetom a telom sa postará, aby zatarasil cestu k večnému životu. Preto i keď je tento život Božím darom, nikto ho nedosahuje ľahko. Kto ho chce dosiahnuť, musí sa prebiť cez prekážky a uchopiť ho. Bez tohto mimoriadneho úsilia ho nikto nedosahuje. Veď čo iné znamenajú slová "bojuj" a "uchop"? Každý, kto ho už má, môže dosvedčiť, že musel vynaložiť veľké úsilie, aby ho dosiahol.

Podobne písal Pavol Korinťanom: "Stíhajte lásku a snažte sa horlivo o duchovné dary." (1K 14,1) V predošlej kapitole čítame o vznešenom význame lásky. Bez nej nemá cenu ani horlivosť, ani obetavosť, ba ani sám kresťan nie je ničím. Ona patrí medzi duchovné dary. Ak chceme slúžiť Pánovi a jeho Cirkvi, usilujme sa dosiahnuť tieto duchovné dary. Nikto ich nedosahuje samovoľne. Preto nie všetci veriaci ich majú. Len kto horlivo usiluje o ne, dosahuje ich. Len ten si ich vie aj oceniť a správne ich používať.

Ďalej čítame: "Ja som prišiel nato, aby mali život a aby mali hojnosť." (J 10,10) Všetci veriaci majú život, no nie všetci majú hojnosť. Tú majú len tí, ktorí o ňu usilujú. Veľká väčšina kresťanov sa uspokojí s tým, že majú život a o hojnosť sa nestarajú. To sa potom prejavuje na ovocí. Kde je málo života, tam je málo ovocia. Preto Pán Ježiš hovorí: "Kto zostáva vo mne, a ja v ňom, ten nesie mnoho ovocia." (J 15,5) Len kto vynaloží úsilie, aby zostával v Pánovi, ponesie mnoho ovocia. Len v takom zostávaní v Pánovi, je záruka hojného života. Toto nie je fanatizmus, ale cieľavedomé úsilie o dosiahnutie toho, čo nám je zasľúbené.

Toto úsilie by sme mohli nazvať úsilím o dosiahnutie Bohom určenej duchovnej úrovne. Uspokojiť sa s niečím menším, s nejakou ľudskou úrovňou, je priamo hriešne. Nikto nemôže Bohu určovať životnú úroveň pre seba. Nemôže Mu určovať množstvo ovocia, ktoré môže alebo chce prinášať. Ani Mu nemôže povedať: Mne stačí toľko a toľko duchovných darov a o viac nestojím. Také právo Pán nikomu nedáva. Pán má svoju mieru, svoju váhu, svoje myšlienky a cesty. Preto majú ľudia opustiť svoje myšlienky a svoje cesty a usilovať sa dosiahnuť Jeho Božskú úroveň.

Druhé je úsilie o zachovanie dosiahnutej úrovne. To je vyjadrené v Pánových slovách: "Drž to, čo máš, aby nikto nevzal tvojej koruny." (Zj 3,11) Ako sme zistili, nie je ľahké dosiahnuť Bohom určenú úroveň. No ešte ťažšie je udržať sa na nej. Ťažko je získať si dobrých priateľov, ale ešte ťažšie je udržať si ich priateľstvo. ťažko je získať si verných spolupracovníkov, ale ešte ťažšie je udržať si ich. Videli sme už ako sa niektorí kresťania dostali na krásnu duchovnú úroveň, po nejakom čase ju však opustili a teraz sa trvale zdržujú na celkom nízkej úrovni. Mnohí možno aj zabudli, že boli niekedy na vyššej úrovni. Čoho sa dopustili títo kresťania? Toho, že sa nedržali toho, čo mali. Nevynaložili všetko úsilie, aby sa zachovali na úrovni, ktorú dosiahli.

Znázorníme si to dvoma citátmi z Písma: "Aby ste zápasili za vieru raz danú svätým." (Júda 3) To je úsilie o dosiahnutie úrovne života viery, akú žili svätí Boží ľudia. Druhý je: "Ale vy, milovaní, budujúc sa na svojej presvätej viere." (Júda 20) Tu je reč o úsilí o zachovanie si úrovne viery a svätého života. Mnohí dosiahli túto vieru a cez ňu taký život, ale si ju nezachovali natrvalo. O toto nám ide v tejto úvahe. Na to upozorňujeme bratov a sestry. Chceme, aby sme všetci vynakladali to najväčšie úsilie na dosiahnutie takej úrovne života a potom na zachovanie si jej za každú cenu. Kde tohto úsilia niet, tam ľudia nedosahujú tejto úrovne a tí, ktorí ju dosiahli, ju zas opustia.

Niektorí muži Starého zákona pochybili práve v tomto. Začali krásne hľadať Pána a konať Jeho vôľu. Boh sa k nim priznal a požehnal ich. Po nejakom čase ale opustili túto úroveň horlivosti a ochladli alebo padli do hriechu. Predstavme si šalamúna. Akú úroveň dosiahol tento Boží muž! No či aj zotrval na nej až do konca? Nie! Nedržal sa toho, čo mal - Pána. Tak to bolo aj s niektorými inými kráľmi a napísané je to pre naše poučenie.

Časom je to tak aj s celými zbormi. Pozrime na zbory v Galácii. Prišlo na nich pokušenie a padli zo svojej duchovnej úrovne do života služby zákonu. Keď to Pavol videl, mal nad nimi takú bolesť, ako keby ich po druhý raz rodil. On vedel, čo za pád to bol. Z Božej úrovne na úroveň zákonníctva. I dnes sa to mnohým zborom prihodí.

Teraz sa zamyslime nad svojím životom a zvážme ho vo svetle Písma. Tak zistíme, akú duchovnú úroveň sme už dosiahli. Pavol káral niektorých veriacich, že ešte nedosiahli Božej úrovne vzrastu a poznania duchovného. "Preto zanechajte počiatky učenia o Kristu, nesme sa k dokonalosti." (Žd 6,1) Alebo: "A ja som vám, bratia, nemohol vravieť ako duchovným ale ako telesným, ako nedospelým v Kristu." (1K 3,1-6) Títo veriaci nedosiahli Pánom určenú duchovnú úroveň. Ak zistíme, že sme ju dosiahli, chráňme si ju, aby nám ju satan nevzal. Pamätajme, že ako sme ju dosiahli len s najväčším úsilím, tak ju aj udržíme len s takým úsilím. To je to, čo potrebujeme a to je to, čo pre nás určil a pripravil Pán.