„Ale keď sa ty modlíš, vojdi do svojej komôrky a zavrúc svoje dvere modli sa svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti a tvoj Otec, ktorý vidí v skrytosti, odplatí ti zjavne.“ (Mt 6,6)

Pán Ježiš sa modlil často so svojimi učeníkmi, medzi ľuďmi a pri rôznych príležitostiach, keď potreboval pozdvihnúť svoje srdce k Bohu. Ale najčastejšie sa modlieval sám.

Aj pred utrpením sa modlil sám v Getsemanskej záhrade. Zobral so sebou síce aj učeníkov, no vzdialil sa od nich a pokľakol na kolená a modlil sa. Než sa vzdial, povedal im: „Modlite sa, aby ste nevošli do pokušenia!“ Ale učeníci zaspali. Keď sa k nim vrátil, opäť ich nabádal k modlitbe: „Čo spíte? Vstaňte a modlite sa, aby ste nevošli do pokušenia!“ Ešte dvakrát odišiel Pán od svojich učeníkov, aby sa modlil a keď sa k nim vrátil, vždy spali. Pán sa pripravil na hodinu pokušenia, ale učeníci nie.

Kňazi, velitelia chrámu a starší s Judášom a zástupom ozbrojeným mečmi a kyjakmi vyšli na Pána Ježiša. Bola to „ich hodina a moc temnosti“ (Lk 22,53). V tejto hodine im bola prepožičaná zvláštna moc temnosti. Tiež boli vyzbrojení zvláštnou smelosťou, ktorú predtým nemali. To vieme zo slov Pána Ježiša: „Keď som deň po dni býval s vami v chráme, nevztiahli ste na mňa rúk; ale toto je tá vaša hodina a moc temnosti.“ (Lk 22,53). Pred touto hodinou a jej nástrojmi varoval Pán svojich učeníkov: „Modlite sa, aby ste nevošli do pokušenia.“ Sám s ňou zápasil a horlivo sa modlil, kým sa nevydal do rúk ľudí, nástrojov temnosti.

Pred touto hodinou a jej nástrojmi varuje Pán i nás. Pretože ani my nie sme ušetrení rôznych pokúšaní. Moc temnosti pôsobí stále. Ak náš Pán nebol ušetrený skúšok, ani Jeho Cirkev nie je. A keď ON sa tak modlil, o čo viac sa musíme my! Veď všetko navôkol nabáda Jeho Cirkev k modlitbám. Aj teba a mňa.

„Vojdi do svojej komôrky a zavrúc svoje dvere modli sa svojmu Otcovi.“ Istotne všetci veriaci skláňajú kolená pred Pánom, no možno je málo takých, čo sú v ústraní na „horlivej“ modlitbe, ktorí tak volajú a kričia k Bohu, ako kedysi Jonáš. (Jon 2,3) Je asi málo tých, ktorí tak hľadajú, aby našli, tak klopú, aby im bolo otvorené a aby obdržali; málo takých, ktorí sa „vždy modlia a neustávajú“ (Lk 18,1) a ktorí sa modlia každou modlitbou a prosbou každého času v Duchu a bdejú s celou vytrvalosťou a prosbou za všetkých svätých (Ef 6,18) a ako Epafras vždy zápasia na modlitbách (Kol 4,12). A preto, že bude takých modlitebníkov asi vždy málo, Boh nás opäť a opäť volá k modlitbám.

„Zatvor dvere!“ hovorí Pán. Buď so svojím Bohom sám, buď tam, kde ťa nikto nevidí, nepočuje, vo svojej komôrke. Tam  Mu predlož svoje záležitosti a otvor svoje srdce. On vie, čo ťa bolí, počuje tvoje vzdychanie, pozná tvoje bolesti, priania, tvoju horlivosť a odovzdanosť.

O Jakobovi čítame, že zápasil s anjelom a premohol ho. Stalo sa to v Peniel. Tým Anjelom bol samotný Boží Syn, požehnaný Pán a Boh od večnosti až na večnosť. Jakob v tom boji zvíťazil – premohol. Čím možno premôcť Boha? Akými zbraňami? Pokáním a modlitbami. Čítame, že Jakob „plakal a pokorne ho prosil.“ (Hoz 12,4) Jakob si vybojoval požehnanie. Dostal ho s novým menom, ktoré tam obdržal.

Všetci by sme mali mať svoje Peniel, kde by sa k nám Boh mohol skloniť a požehnať nás, kde by sme Ho nepustili, kým nás nepožehná a neučiní nás požehnaním.

Vojdi do svojej komôrky! Máme ju? Všade ju môžeme mať. Všade môžeme zostať s Bohom samotní. Pán Ježiš mal také miesto na hore, kam odišiel, aby sa modlil a bol tam sám. (Mt 14,23) Ezechiáš ho mal na lôžku. Obrátil sa k stene, aby sa modlil Hospodinovi (Iz 38,2). Daniel kľakal trikrát za deň vo svojej izbe (Dn 6,10). Peter našiel miesto k modlitbe na streche domu (Sk 10,9).

Kam chodíš ty, milý čitateľ, aby si sa modlil? Vedz, že nemôžeš zostať bez modlitieb. A ak áno, si chorý a tvoj duchovný život zhasína.

Božie deti sa musia modliť. Nemôžu žiť bez modlitieb a bez Božieho slova. Nech sú kdekoľvek, na pracovisku obklopení ľuďmi alebo strojmi, nech sú v školách, v dielňach, v obchode, na ulici či vo vlaku, vždy si nájdu chvíľu byť sami s Bohom. Modlitba je ich najvnútornejšia potreba. Musia volať k Bohu, musia s Ním hovoriť. Boh nemá nemé deti!

Je to aj tvoja skúsenosť? Ako často sa modlíš? Dávid povedal: „Večer i ráno i na poludnie sa budem úpenlivo modliť a pokorne a nástojčivo volať a vyslyší môj hlas.“ (Ž 55,18) Kedy sa modlíš? Bez modlitby nie je sila putovať týmto tmavým údolím tieňa smrti. Tu musíme bojovať proti „duchovným mocnostiam zlosti v povetrí“ (Ef 6,12), tu sa musíme často vzoprieť diablovi. A bez modlitby v tom boji nezvíťazíme. Bez skrytého obecenstva s Bohom v hodine pokušenia nezvíťazíme nad hriechom, svetom a telom. Hrdinovia viery, o ktorých sa zmieňuje Písmo, či Abrahám, či Dávid, či Ezdráš, Nehemiáš, Daniel, Job, alebo Ján, Peter, Pavol a ďalší a ďalší, ktorých životy nám odporúča Svätý Duch nasledovať, boli modlitebníkmi. A akými nástrojmi boli títo ľudia v Božích rukách! A aké veľké veci cez nich Pán vykonal! Vystavuje nám ich za vzor. Nech nás povzbudia k vernej modlitbe v skrytosti!

Za koho sa máme modliť? Sväté Písmo nám hovorí, aby sme sa modlili za „všetkých ľudí, za kráľov a všetkých vo vysokom postavení, aby sme žili pokojný a tichý život vo všetkej pobožnosti a počestnosti“ (1Tm 2,2). Ďalej nás Svätý Duch vyzýva k stálej modlitbe za všetkých svätých a za služobníkov Pána Ježiša Krista, aby im bolo dané slovo, keď otvoria ústa kázať evanjelium, aby ho oznámili prosto a smele (Ef 6,19) a „aby Boh otvoril dvere slova“ (Kol 4,3) a „aby bežalo slovo Pánovo a bolo oslavované, a služobníci Kristovi, aby boli vyslobodení z moci premrštených a zlých ľudí“ (2Te 3,2).

Nehovor, že nemáš čas na modlitbu. Veď ho máš na iné veci. Máš čas k rozhovorom s priateľmi a známymi. Máš čas na užitočné a príjemné veci. Ale tiež máš čas na veci, ktoré by si mohol zanechať a opustiť. Na modlitbu nemáš čas? Aký slabý musí byť tvoj duchovný život! Koľko minút premárniš, z ktorých sú hodiny, ktoré by si mohol stráviť v skrytosti so svojim Bohom!

V tomto je skrytá príčina malátnosti a neužitočnosti niektorých Božích detí – nemodlia sa v skrytosti, neskláňajú kolená v komôrke za zatvorenými dverami.

Nech nám dá Pán milosť, aby sme si i toto Pánovo slovo vzali k srdcu a hojne sa modlili v skrytosti a „náš Otec, ktorý vidí v skrytosti, odplatí nám zjavne.“