Autor: Br. Wolfgang Bühne

Číslo: 2009/11

Kategória: Zotrvávali na modlitbách

Keď si čítame pozorne skutky apoštolov, všimneme si významnú súvislosť medzi spoločnou modlitbou a pôsobením Svätého Ducha. Prv než bol v druhej kapitole vyliaty Svätý Duch a všetci boli ním naplnení, čítame si, že učeníci Pánovi s ďalšími bratmi a sestrami boli všetci jednomyseľne spolu. A to ich charakterizovalo i naďalej: zotrvávali v spoločnom bratskom obecenstve a na modlitbách, zotrvávali jednomyseľne v chráme, lámali chlieb po domoch a chválili Boha. O dve kapitoly ďalej nachádzame prvé účinné modlitebné zhromaždenie zboru v ťažkej situácii prenasledovania. Vtedy opäť jednomyseľne pozdvihli hlas k Bohu a keď sa pomodlili, zatriaslo sa miesto a boli všetci naplnení Svätým Duchom a hovorili slovo Božie prosto a smelo (Sk 4,31).

Aj v 13. kapitole Skutkov apoštolských nachádzame podobný vzor. V zbore v Antiochii slúžili Pánovi pôstom a na modlitbách, Svätý Duch pôsobí, vysiela apoštola Pavla a Barnabáša, evanjelium sa zvestuje, Pavol je naplnený Svätým Duchom, ľudia prichádzajú k spáse.

Vo svojich listoch apoštol Pavol často poukazuje na tú istú súvislosť. Preto prosí Efežanov, aby sa za neho modlili ustavične a vytrvalo, aby mohol prosto a smelo oznamovať tajomstvo evanjelia (Ef 6,18-19). Prosí i Kološanov, aby zotrvávali na modlitbe, aby Boh sám „otváral dvere slova“ - aby on sám pôsobil a požehnal zvestované slovo, aby ho hovorili tak, ako ho treba hovoriť (Kol 4,2-4). Smelosť pri hlásaní evanjelia, otvorené dvere i srdcia a následne i rast zboru pôsobením Svätého Ducha súvisí bezprostredne s osobnou a spoločnou modlitbou.

Evanjelizácia a misia je samozrejme veľmi dôležitý predmet modlitebného zápasu jednotlivca, ako i zboru. Ale je ešte i množstvo iných úloh a problémov, ktoré by nás mali priviesť na kolená. Jeden takýto príklad nachádzame v
Skutkoch apoštolských, keď poslal Herodes Petra do väzenia aby ho zabil. Zbor v Jeruzaleme sa stretol v dome Márie a „cirkev sa napnute modlila Bohu za neho“ (Sk 12,5).Táto modlitebná hodina pravdepodobne netrvala 60 minút, pretože Peter uprostred noci, keď ho zobudil anjel zo spánku a prešiel cez otvorené dvere vä-zenia,  vošiel do domu Márie a našiel tam zbor zhromaždený na modlitbách.

Mali by sme sa oveľa viac a s oveľa väčšou  naliehavosťou modliť za našich bratov a sestry, ktorí trpia a sú prenasledovaní kvôli evanjeliu, za našu vrchnosť, za chorých, za veriacich, ktorí zablúdili, alebo sa zamotali do hriechu (1Tm 2,1-2; Jk 5,16). Vytrvalá spoločná a  osobná modlitba aj v dnešnej dobe otvára dvere, trhá reťaze, uzdravuje chorých, ak to zodpovedá Božej  zvrchovanej vôli. Všimnime si, že len niekoľko veršov pred oslobodením Petra je správa o poprave apoštola  Jakuba. Sme presvedčení, že zbor sa za neho nemodlil menej, ako za Petra.

Duchovná zákonitosť, že vytrvalá modlitba prináša ovocie a že Boh zasľúbil, že ju požehná je nám všetkým  známa. Jej praktické následky vidíme v celých cirkevných dejinách až dodnes. Napriek tomu v mnohých zboroch i v životoch veriacich sa stala skutočnou Popoluškou. Táto služobnica Pánova je neobľúbená a nepovšimnutá,  pretože sa neovešiava intelektuálskymi perlami, ani sa nesnaží blysnúť v hodvábnom šate filozofie, ani okúzliť korunou psychológie. Nosí vlastnoručne zhotovený odev pokory a vážnosti a nehanbí sa kľačať!

Modlitba je preto taká neobľúbená, pretože sa nehodí k duševnej výzbroji človeka. Modlitba totiž závisí len a iba od jeho  duchovnosti. Človek nemusí byť duchovný, aby mohol kázať perfektne vypracované prednášky, alebo kázne. Kazateľnica sa môže stať výkladnou skriňou, kde sa pred divákmi vystavujú na obdiv ľudské schopnosti. V tichej a ukrytej komôrke však stratí akékoľvek sebapredvádzanie zmysel.

Ak je modlitba a návšteva modlitebného zhromaždenia skutočne odrazom duchovného života, potom to vyzerá v našich zboroch smutne. Toto je skúsenosť, ktorú som získal v uplynulých rokoch pri návštevách mnohých  zhromaždení, v rôznych spoločenstvách a v rôznych krajinách. Modlitebné zhromaždenie je opustená sirota i v takých zboroch, ktoré sa hrdo označujú za rastúce zbory. Ale rastúci zbor, ktorého modlitebné zhromaždenie chradne, je nielen nebezpečne chorý, ale žije aj napriek rastúcemu počtu členov v sebaklame o svojom duchovnom stave. Jeho slepota sa zväčšuje a on o tom nevie (Zj 3,17).

Ak chceš uviesť do pomykova a zahanbiť veriaceho človeka, opýtaj sa na jeho modlitebný život. To je poznatok O. Sandersa po mnohoročnej službe na Pánovej vinici v rôznych častiach sveta. Nech nás táto veta pohne k dôslednému sebapreskúmaniu. 

Z módy vyšli biblické týždne, sem tam sa ešte nájdu biblické dni, alebo víkendy. Ale kde sú modlitebné týždne a modlitebné  dni? Modlitebné noci poznáme len zo starých dôb. Návšteva a intenzita našich modlitebných zhromaždení je určite zrkadlom nášho osobného modlitebného života. Kto strávi doma na modlitbe len päť minút, sotva sa bude tešiť na päťdesiat modlitebných minút v zhromaždení!

Keď sme sa pred dvomi rokmi celé zhromaždenie modlili za veľmi vážny stav mladej matky a manželky tri týždne každý večer na kolenách, poznali sme niečo z pôsobenia a  požehnania vytrvalej a napätej modlitby. Po jej uzdravení sme s každodennými modlitebnými zhromaždeniami  prestali. A pritom bolo ešte veľa potrieb, veľa duchovných problémov v našich rodinách a v našom okolí – dostatočné dôvody aby sme dennodenne išli na kolená, ale....?

A mohli by sme menovať ďalšie a ďalšie dôvody. Ale pozastavme sa aspoň pri niektorých.

Modlitebné  zhromaždenie nie je na to, aby sme brali, ale dávali: svoj čas, svoj záujem, svoj súcit pre veci, ktoré ležia Bohu na srdci, pre potreby i bolesti veriacich, priateľov i všetkých blížnych. Samozrejme, že sa môžeme a máme modliť doma. Ale Boh dal pre spoločnú a jednomyseľnú modlitbu zvláštne zasľúbenie (Mt 18,19-20). Modlitebné zhromaždenie nie je miesto, kde sa vylievajú súkromné záležitosti. To sa má robiť doma za zatvorenými dverami, prípadne v malom krúžku dvoch, troch spriaznených duší. V zhromaždení by sme sa mali modliť za spoločné záležitosti. Za osobné problémy bratov a sestier sa smieme modliť, keď si to želajú, alebo ich situácia sa stáva spoločnou vecou zboru. Keď sa pred modlením vymenujú potreby, za ktoré je potrebné sa modliť a potom sa za ne hoci i krátko, ale cielene modlí, nikto nezaspí. „Krátke modlitby sú dostatočne dlhé,“ povedal Spurgeon. Kto sa na verejnosti modlí pridlho, pravdepodobne zo svojej komôrky vysiela len krátke modlitby. Väčšinou sa dá za jednotlivé záležitosti pomodliť za veľmi krátky čas. Na jednom modlitebnom zhromaždení tak môže byť vyslaných viac modlitieb, prosieb a ďakovaní pred Boží trón od mnohých bratov. Ak sú modlitby jasné a zrozumiteľné, zhromaždenie ich potvrdí jasným „amen“. A tak sa nebude nikto nudiť, ani driemať. Žiaľ, do mnohých zborov sa votreli nevhodné spôsoby, ktoré zneužívajú modlitby na cielené narážky na prítomných, alebo na ich poučovanie  a napomínanie. To uháša Svätého Ducha. Takéto prejavy musia byť dôrazne odmietnuté. V našom zbore sa  radujeme z toho, že veľká časť veriacich sa zúčastňuje modlitebných zhromaždení a vyjadrili sa, že práve toto  zhromaždenie je pre nich životne dôležité.

V novom zákone nenachádzame presné nariadenie ako, alebo ako často sa má modlitebné zhromaždenie konať. Či sa má najprv zaspievať pieseň, alebo čítať z Božieho Slova, alebo predložiť potreby a vďaky, za ktoré sa má modliť. Či sa má pri modlitbe kľačať, sedieť, stáť, alebo ležať tvárou na zemi, tiež nie je určené. Čo ale  nachádzame a je jasne stanovené, je duchovný stav, v ktorom máme pristupovať pred Božiu tvár – to je veľmi dôležité: „Chcem teda, aby sa mužovia modlili na každom mieste a pozdvihovali sväté ruky bez hnevu a bez pochybovania.“ (1Tm 2,8)

Keď sa jednomyseľne modlíme a naše obecenstvo nezaťažujú nevyznané a neopustené hriechy, či rôzne sváry a hádky, tak z takéhoto modlitebného zhromaždenia bude aj v dnešnej dobe prúdiť požehnanie do nášho blízkeho i vzdialeného okolia. Aj keď snáď neuvidíme padať steny a múry väzenia ako v apoštolskej dobe, určite uvidíme ako padajú múry v medziľudských vzťahoch. Steny samoty a izolácie, ktorými sú obohnané ľudské srdcia sa rozpadnú pod pôsobením Božieho Ducha. A ten istý Duch uvedie do pohybu i naše ruky i nohy i celý zbor. Lebo zo všetkou vážnosťou a jednomyseľnosťou modliaci sa zbor zažije premenu najprv sám na sebe.

Vylepšiť modlitebné zhromaždenie pomocou organizátorských zmien a zásahov vyvolá, ak vôbec, len dočasné zmeny. Modlitba je vyjadrením života a myslenia zboru. Keď jeho jednotliví členovia nevnímajú svoju závislosť na Pánovi a vo svojom súkromí nevedú intenzívny modlitebný život, všetky snahy o umelé oživenie stroskotajú. Keď však duchovná bieda privedie aspoň niektorých veriacich v zbore na kolená a spoločne sa pred Pánom pokorujú a vytrvalo prosia o posvätenie, Boh odpovie a daruje duchovné uzdravenie.

Od doby Letníc neexistovalo duchovné prebudenie ktoré by nemalo svoj počiatok v modlitebnom spoločenstve  hoci len dvoch, či troch modlitebníkov. A žiadne z nich nemalo dlhý život, keď modlitby ustali. (A. T. Pierson)

• Prosíme ťa, Pane Ježišu aby bolo zhromaždenie veriacich verné tvojmu slovu, aby srdce tvojho ľudu vždy stálo pevne pri tebe (1Par 29,18) a nezablúdilo od tvojich prikázaní teraz i v budúcnosti (Ž 119,10),
• aby si dal nasledujúcim generáciám úprimné srdce nedelené, aby ostríhali tvoje slovo (1Par 29,19) a nestrhol ich bludný duch zľahčovania evanjelia a liberálnosti a neodstúpili od viery(1Tim 4,1),
• aby bolo závislé jedine od Teba (Ž 25,15; 123,1-2; 141,8),
• aby zhromaždenie tvoje slovo nefalšovalo, zvestovalo celú radu Božiu a žilo ju (2K 4,2; Sk 20,27),
• aby slovo kríža bolo stredobodom všetkého diania a Božou mocou v živote zboru (1K 1,18),
• aby vychovávalo verných učeníkov zvestujúcich celé Slovo Božie prosto a smelo (Ef 6,19-20) schopných aj iných učiť (Mt 28,18-20; 2Tm 2,2),
• aby malo pastierov, učiteľov a evanjelistov podľa tvojho srdca, schopných chrániť a pásť ovečky (J 21,15-17),
• aby čo najviac členov zboru dozrelo do stavu dokonalého človeka v Kristu Ježišovi (Kol 1,28),
• aby veriaci zložili skutky temnosti, aby hriechy neprikrývali, ale ich vyznali a opustili (R 13,12-14; Pr 28,13),
• aby konali dobré skutky, ktoré Boh vopred prihotovil, aby v nich chodili (Ef 2,10),
• aby vydával každý veriaci dobré svedectvo, aby žil hodne evanjelia Kristovho a bol tak misionárom vo svojom  okolí (F 1,27),
• aby zhromaždeniu záležalo i na svetovej misii (Mt 28,19-20),
• aby v ňom horela láska k Tebe, medzi veriacimi navzájom i k hynúcim dušiam (J 14),
• aby zhromaždenie pestovalo vzťahy s inými zbormi v biblickej múdrosti (2K 8,16-24),
• aby zhromaždenie bolo a zostalo biblicky oddelené od sveta (2K 16-18),
• aby bolo opatrné a triezve voči charizmatickým a ekumenickým prúdom (1J 4,1),
• aby bolo bdelé a nepodľahlo zvodcom z vlastných radov (Sk 20,29-30),
• aby si ty sám vyslal pracovníkov do svojej žatvy (Mt 9,36).