Topic 9/2008

  Ordinácia žien na vedúce a učiteľské miesta je v cirkevných dejinách prejavom, ktorý má iba krátku históriu. V Armáde spásy to bolo možné od roku 1865, u metodistov od roku 1956, časť evanjelických cirkví prijala tento spôsob v roku 1958 (od roku 1991 všetky), u baptistov v roku 1992, v letničných zboroch v roku 2005. V septembri tohto roku sa majú Nezávislé evanjelické zbory v Nemecku (FeG) rozhodnúť, či by snáď nemali uviesť „pastorky“ do práce zboru.

  Do roku 1950 vládla v otázke služby žien všestranná zhoda: Žena nepatrí na kazateľnicu! Ale vplyvom feminizmu sa tento front rozpadol na všetkých stranách. Ďalším vplyvným faktorom bol príklad zboru Willow Creek, v ktorom ženy v pastoračnej službe akceptovali a podporovali, a takto prispeli k prehodnoteniu tejto otázky v mnohých ďalších zboroch. I ekumenizácia sa podpísala na tomto posune. Predovšetkým menšie cirkvi a nezávislé zbory sa snažia napodobňovať veľké cirkvi a „kráčať s dobou“. Medzi ďalšie príčiny patrí stále menšia známosť Slova Božieho a s tým spojená znížená schopnosť orientovať sa v duchovnej oblasti. Ono známe „Je napísané!“ upadá do zabudnutia. Ale zhromaždenie Pánove, cirkev Kristova žije predsa z poslušnosti Jeho slovu!

  Aj napriek tomu, že pastoračná služba žien je stále viac akceptovaná, otázka, či je aj biblická, tým nie je vyriešená. Pretože v Novom Zákone nenachádzame ani jeden odkaz na to, aby žena zastávala pozíciu staršieho, učiteľa, alebo pastiera. A aj v Starom Zákone to boli iba muži, ktorí niesli zodpovednosť za duchovné vodcovstvo. V tejto úvahe prídeme k trom základným otázkam:

1. Platí ešte aj dnes boží poriadok stvorenia vo vzťahu muža a ženy a tým aj v ich duchovných úlohách?
   
2. Ako sa má chápať služba vynikajúcich žien ako boli Debora, Foiba, Priscila, alebo dcéry Filipove?
   
3. Čo vlastne hovorí Biblia v 1Tm 2,12: „Žene ale nedovoľujem učiť, ani vládnuť nad mužom, ale nech je ticho.“
   

  Hlavným argumentom zástancov ordinácie žien je tvrdenie, že poriadok vo vzťahu muža a ženy, ktorý Boh stanovil po páde do hriechu, už dnes neplatí. Smrťou a vzkriesením Ježiša je zrušený. Veriaci muži a ženy sú si odvtedy v každom ohľade rovní, a preto by mali mať rovnoprávny prístup ku všetkým duchovným úradom. Ako podklad pre toto tvrdenie uvádzajú G 3,28: „Niet Žida ani Gréka; niet sluhu ani slobodného; niet muža ani ženy, lebo vy všetci ste jedno v Kristu Ježišovi.“

  Ide skutočne v tomto liste o rovnostárstvo medzi stavmi a hierarchiami? Ako Nový Zákon na viacerých miestach objasňuje, zostáva otrok, ktorý uveril v Pána Ježiša, naďalej podriadený svojmu pánovi – majiteľovi. Viera v Pána Ježiša nezmenila nič na jeho pozemskom postavení. A tak je to aj s poriadkom stvorenia vo vzťahu medzi mužom a ženou – zostáva a nie je zrušený. Citovaný text z listu Galaťanom hovorí jasne o spasení v Kristovi, a v tomto spasení sú všetky národy a stavy skrze vieru rovnocenne zahrnuté.

  Apoštol Pavel na viacerých miestach Nového Zákona vysvetľuje, že poriadok, keď muž je „hlava“ a žene prislúcha pozícia č. 2, stále platí (napr. 1K 11,7-9). Toto úzko súvisí so zákazom vykonávať službu učiteľstva ženami: „Žene ale nedovoľujem učiť, ani vládnuť nad mužom, ale nech je ticho.“ (1Tm 2,12-14). Sám Pán Ježiš sa dobrovoľne podriadil nebeskému Otcovi a konal v jeho autorite. Práve tak, ako má každá osoba z Božej Trojice inú úlohu a poverenie, ktoré napĺňajú vo vzájomnom rešpekte, tak to má vyzerať i vo vzťahu medzi mužom a ženou. Pretože vzťah nadriadenosti, podriadenosti a poriadku vyplýva z Božej podstaty. Nadriadenosť – byť hlavou, nemá nič spoločného s utláčaním, násilím alebo zotročovaním.

  A čo biblické ženy? Podľa obhajcov ženskej pastorácie štyri dcéry Filipove prorokovali Božie slovo v Božej autorite, čo by sa vlastne dalo prirovnať k učiteľskému úradu. Ale z tejto krátkej zmienky v Sk 21,9 sa nedá odvodiť zásadné pravidlo pre vedúcu úlohu žien v zbore. A podobne ani z príkladu Debory, prorokyne a sudkyne v Izraeli. Veď bola len Božím východiskom z núdze, pretože Barak sa bál chopiť vodcovskej úlohy.

  Byť na druhom mieste, v tyle, neznamená menej. V liste Efežanom 5,22: „Ženy, podriaďujte sa vlastným mužom ako Pánovi“, používa Pavol vojenský výraz pre slovo „podriaďujte sa“. Za prvou, hlavnou líniou bojovníkov, je nevyhnutne potrebná druhá línia, ktorá zásobuje, zabezpečuje služby, spojenie, stavia cesty. Kuchári, zdravotníci, zásobovači, ženisti, bez nich by sa každá armáda porazila sama. V prenesenom zmysle to znamená, že v živote zboru sú v prvej línii vo vodcovských pozíciách muži, v druhej línii, ktorá je mnohostrannejšia, nenápadnejšia, ale životne dôležitá sú ženy neodmysliteľnou súčasťou. Biblia poskytuje mnoho príkladov vzácnej služby žien.

  A čo dnešné ženy? Veľa z nich má dar prihovoriť sa človeku, vypočuť jeho bolesti a zvestovať mu evanjelium. Ženy sa stretávajú v domácich krúžkoch a modlia sa za svoje okolie, zbor, misiu. A v neposlednom rade treba spomenúť ženu ako matku a dušu rodiny. Že by to bolo málo? Písmo Sväté nám nedáva zákony, ktoré by sme mali plniť do bodky, ale stanovuje pevné pravidlá a poriadok.

  Každému zástancovi pastoračnej služby žien by malo byť jasné, že v Izraeli boli za kňazov stanovení výlučne muži, hoci v okolitom pohanskom prostredí boli kňažky známym zjavom. Ani jednu biblickú knihu nenapísala žena. Pán Ježiš povolal 12 apoštolov a nie apoštoliek, hoci práve on, v rozpore so židovskými rabínmi, bol vnímavý k ženám a ich problémom. Aj pri voľbe Judášovho nástupcu pripadali do úvahy iba muži. Tieto súvislosti jasne podčiarkujú, že Božou vôľou je vložiť vodcovstvo do mužských rúk.

  A aj samotná analýza 1Tm 2,12-14 vylučuje akékoľvek pohrávanie sa s myšlienkou ordinácie žien do vedúcich pozícií v zbore. Napriek tomu sú tieto pokusy stále tu. Ale ak sa vážne a starostlivo prehodnotia samotným Božím Slovom, sú neudržateľné. Presadia sa len tam, kde sa svojvoľne presadzuje predstava človeka, kde sa pristúpi k prekrúteniu Božieho Slova, k vytrhávaniu veršov z textu, nevšímajúc si pri tom dôležité súvislosti. Či už sa tak deje vedome alebo nevedome, táto snaha obchádza nadčasovo platné nariadenia svätého Boha.