Autor: Br. Adolf Saphir

Číslo: 2008/10

Kategória: Zotrvávali pri lámaní chleba – osoba a dielo Pána Ježiša Krista

úvahy o epištole k Židom,
(z angl. preložil A. Chráska) Brno 1908

Pred všetkými dejinami

On je odblesk Otcovej slávy a obraz jeho osoby. Kristus je odbleskom Božej slávy, svetlo z Boha; bez Neho je všade tma. Pomyslite na koniec dejín a stratíte sa v úžase; premýšľajte o počiatku sveta a zmiznete v nevedomosti; vmyslite sa pred všetky počiatky a nadobro sa stratíte, pretože naše obmedzené zmysly nie sú schopné premýšľať o takých nezmerných výšinách a hlbinách, pokiaľ nám nebeské, Božské svetlo neprispeje na pomoc. A kto je to svetlo? Kristus. Večný, nekonečný Boh zjavuje samého seba v Kristovi. Syn je svetlo, ktoré zjavuje Boha sťa odblesk Jeho slávy a obraz Jeho osoby. Slávou Božou sa rozumie Jeho vlastné neprístupné, nekonečné svetlo. Nesmieme si to teda predstavovať tak, akoby bol Ježiš Kristus svetlo, osvecujúce niečo, čo nie je svetlo; lebo Boh je svetlo. Otec je svetlo, ale nie bez prostredníctva svetla, ktorým je Kristus; Bez Krista je On (dovoľme si neprístojné slovo, ktoré sa nám ale ihneď objasní) „temnosť“ následkom prílišnej jasnosti. Boh je slnko tak príliš slávne, tak príliš jasné, tak príliš neznesiteľné vo svojej majestátnosti, že je nutné, aby svoj lesk vydávalo v inom slnku, ktoré však nie je iné, ale jedno s Ním. Toto druhé slnko, Krista, dal Boh vo svojej prepodivnej múdrosti a moci všetkým svetom, tak aby v tomto slnku poznávali (badali) jasnosť, lesk a plnosť Jeho slávy. Sláva Izraelského Boha sa ukazovala medzi cherubínmi nad truhlou zmluvy. Preto sa truhla sama nazývala sláva, keďže, keď bola truhla vzatá, ľud Boží zvolal: „Ichabod“ t.j.: Presťahovala sa sláva! (1S 4,21,22). To boli obrazy budúcich vecí. Ale keď sa Ježiš narodil z Márie panny, videli sme slávu jednorodeného, slávu Božiu v tvári Syna Ježiša Krista. (Porovnaj: Ez 1,26 a 28; 10,4; 43,2; 2M 24,16 kde sa sláva Hospodinova javí ako osoba. Tak i mesiášske proroctvo často hovorí, ako u Iz 40,5 o zjavení sa slávy Hospodinovej. V 2M 24,16 sa hovorí, že sláva Hospodinova prebývala na hore Sinaj a hneď na to: zavolal na Mojžiša. Taktiež si všimni, že v 2M 33,19 sa na prosbu Mojžišovu: Ukáž mi svoju slávu, odpovedá: Ja spôsobím, aby išlo pred tvojou tvárou všetko moje dobré. To krásne súhlasí s biblickým učením, že v Synovi, Spasiteľovi, sa spoznáva Božia sláva ako plné vyjavenie milosti; ako hovorí Ján: A on, to Slovo sa stalo telom a stánilo medzi nami, a hľadeli sme na jeho slávu, na slávu ako jednorodeného od Otca, a bol plný milosti a pravdy.) A tento odblesk slávy je dokonale podobný, podstatný, pravý, živý obraz Jeho osoby, takže kto vidí Syna, vidí Otca. V Ježišovi vidíme nekonečnú moc, múdrosť, dobrotu, svätosť, zľutovanie, pravdu. Všetko, čo je v Otcovi, je i v Synovi. Božská podstata sa nám ukazuje v Synovi, ktorý je obraz neviditeľného Boha. Ten večný život, ktorý bol u Otca, sa zjavil nám ako Syn a v Synovi. Ten, ktorý nám vysvetlil, kto je Boh, ktorého nikto nikdy nevidel, to večné Slovo, je Boh. On je pravda i podstata; a preto učeník a miláčik Pána o Ňom svedčí: „On je ten pravý Boh a život večný.“

V priebehu dejín 
A ako je Pán Ježiš  dedič, počiatok i koniec všetkých vecí a večné Slovo pred všetkými vecami, tak takisto v priebehu dejín nesie alebo drží všetko slovom svojej moci. A koná tak kvôli sebe a zmiereniu. Keby to nebolo kvôli Ježišovi a kvôli zmiereniu, keby to nebolo pre Baránka predzvedeného pred založením sveta, dejiny tohto sveta by sa boli skončili hneď po páde človeka.

Príčina, prečo Boh v trpezlivosti a dlhom čakaní udržuje veky, odkladá súd a necháva milostivo pôsobiť svojho Ducha k zadržaniu úpadku a rozkladu sveta je, že Pán Ježiš je Obnoviteľ. Otcovi sa zaľúbilo, „aby skrze Neho zmieril (so sebou) všetko, učiniac pokoj skrze krv Jeho kríža.“ (Kol 1,20) A nielen kvôli Kristovi sú všetky veci zdržiavané, ale taktiež skrze Neho a v Ňom. On, prostredníctvom ktorého je všetko učinené, je tiež životom všetkého. „Môj Otec pracuje, i ja pracujem.“ (J 5,17) On je vo všetkých veciach prebývajúca činnosť, pravda a krása. On je, aby som tak povedal, duch, súmernosť, logika a podstata všetkého, čo stojí. Skrze Neho kraľujú králi a kniežatá ustanovujú spravodlivé veci. (Pr 8,15) V Ňom má koreň každá pravda. Skrze Neho trvá všetko, čokoľvek je stále, lebo On je Slovo Božie, vyjadrením večných myšlienok a právd Najvyššieho.

Napriek tomu, že dejiny Izraela sú v mnohom ohľade zvláštne, patrí sa predsa na ne pozerať ako na vzor dejín celého ľudstva. Keby sme mali pod vedením Ducha spísané dejiny národov, videli by sme, že Kristus je vo všetkých dejinách stredom a pohybujúcou ako i zdržujúcou mocou. Mojžiš videl od počiatku, že pohania nebudú mať také poznanie sveta a budú pripisovať sebe to, čo je zrejme a jedine dielo Hospodinovo (5M 32,27-38). Tak tomu skutočne bolo medzi inými i s Assúrom, ktorý mal uznať ruku Hospodinovu vo svojom víťazstve nad susednými národmi a ich bohmi, ako i nad Izraelom a Júdom, ale namiesto toho pripisoval slávu sebe a chválil sa vo svojej pýche (Iz 10,6-15). Príklady Nabuchodonozora, Dária a Cýra ukazujú, ako mohli pohania stopovať vedenie a riadenie Hospodinove vo svojich dejinách. Nám je ľahké vidieť, ako tie veľké víťazstvá Grékov, ktorými premohli Východnú ríšu, pred ktorou sa celý svet triasol; ako založenie Rímskej ríše a s tým súvisiace prepojenie a stýkanie sa mnohých národov, ako vôbec všetky veľké hnutia v minulosti boli prospešné rozširovaniu evanjelia Kristovho a zhromažďovaniu Jeho cirkvi. Všetkým národom musí byť kázané evanjelium (Mt 24,14); a preto dvere, ktoré sa zdali po mnohé storočia beznádejne zatvorené, bývajú otvorené udalosťami, ktoré sú nepopierateľne celkom svetského pôvodu a ducha, ktoré ale používa ako nástroje a prostriedky ruka Toho, ktorý keď otvára, nikto nezatvára. (Spomeňte si na príklad, ako boli otvorené kresťanským misionárom v minulom storočí Japonsko, Čína a iné krajiny).

Pán Ježiš je Ten, kto pohybuje všetkými vecami, zadržuje a ruší, riadi a žehná. Svojou múdrosťou a mocou udržuje vývin a postup všetkých vecí tak, aby bol uskutočnený Boží úmysel a aby napokon prišlo Jeho kráľovstvo.

Kristus je Pán všetkého. Celý vesmír sa sústreďuje v Ňom. Hviezda sa ukázala pri narodení Mesiáša. Slnko stratilo svoju jasnosť, keď Ježiš Kristus zomieral na kríži. A opäť budú divy a znamenia na nebi, až sa ukáže Syn človeka v moci a sláve. I Písmo i veda nás učí čakať novú zem. Pán Ježiš je to, čo učiní všetko nové. Všetok vývin je podporovaný slovom jeho mocnosti. ó, ja viem, že obyčajná predstava, akú má tento svet o Ježišovi, je že je pánom akejsi duchovnej ríše, pánom myšlienok a pocitov, biskupom a hlavou kazateľov a „duchovných“, za účelom poučovania duší! Svet nevie, že je to On, kto hýbe všetkými vecami, že politika a štátnictvo, všetky dejiny, fyzika, každá práca a vedenie, všetko čokoľvek má podstatu, pravdu a krásu, áno všetky veci mimo tej rakoviny hriechu, ktorý sa ich pridrží, majú svoje bytie a trvanie skrze Ježiša, Syna Božieho. 
Príčina zostúpenia slávneho Syna na svet

Potom, čo nám apoštol predniesol túto myšlienku o prepodivnej sláve Pána Ježiša, Syna, ktorého Boh ustanovil dedičom všetkého, skrze ktorého i veky učinil, ktorý je odbleskom Jeho slávy a presný obraz Jeho podstaty, pokračuje tým, že nám predvádza niečo ešte podivuhodnejšie. Prečo táto slávna bytosť, v ktorej je všetko obsiahnuté, ktorý je predovšetkým Otcova radosť a Otcova sláva, prečo toto nekonečné svetlo, táto nekonečná moc, táto nekonečná dôstojnosť prišla na zem? Za akým účelom? Aby tu žiarila? Aby ukazovala nádheru svojej slávy? Aby učila nebeské múdrosti? Aby vládla spravodlivou a svätou svojou mocou? V žiadnom prípade! Ježiš prišiel pre očistenie našich hriechov. Aká výška slávy! Aká hĺbka poníženia! Nekonečná je Jeho vyvýšenosť, nekonečné Jeho zníženie, nekonečná i hĺbka Jeho lásky. Aký to slávny Pán! A aká hrozná obeť nevypovedateľnej lásky, to „očistenie našich hriechov skrze samého seba.“ Hriech ho pohol, aby zostúpil z Neba. Naše porušenie Ho pritiahlo k nám z trónu Jeho slávy.

Hriech a jeho dôsledky 

Na hriech môžeme hľadieť ako na prestúpenie Božieho svätého zákona, dobrého a spravodlivého, ktoré si zasluhuje trest a privádza pod Božie zlorečenstvo. Na hriech môžeme tiež pozerať ako na chorobu na smrť, ktorá potrebuje uzdravenie. Hriech je tiež poškvrnenie a skazenie a tento názor zdá sa byť najhlbší a najbolestnejší. Keď vidíme hriech a jeho dôsledky, vtedy vidíme najzreteľnejšie bezvýchodiskovosť, áno, úplnú nemožnosť, čo sa týka človeka alebo i anjela, byť vyslobodený z hriechu a privedený k zdroju života, lásky a blahoslavenstva.

Hriech je veľké a ťažké bremeno. Je to odchod z otcovského domu do ďalekej krajiny. Je to nevďačnosť, odboj a nenávisť proti Bohu. Sila môže zdvihnúť a odstrániť bremeno. Ľútostivosť môže hľadať svojhlavú a stratenú ovcu a ísť za ňou cez hory, bahná a pustatiny, až kým by ju našla. Milosť môže prehlásiť nepriateľovi posolstvo pokoja dobrej vôle. Ale hriech je skaza a škvrna, ktorá sa Bohu nanajvýš protiví a jeho celú bytosť napĺňa najväčším odporom. Predstavme si svoje hriechy ako škvrny, predstavme si ich množstvo a ohavnosť! Kto odstráni túto strašnú a nanajvýš ošklivú neresť, ktorá nás od Boha, od jeho svätej a spravodlivej lásky beznádejne a nekonečne odlučuje? Kto sa dotkne tohto malomocenstva, kto ho odstráni a očistí hriešnikov, tak aby sa ukázali čistí a bez poškvrny pred tvárou Božou?

Syn Boží prišiel, aby vykonal očistenie našich hriechov, a to je div nad všetky divy! Skrze samého seba. Nie ako najvyšší kňaz v Izraeli, nejakou obeťou, nie krvou alebo životom iného, avšak skrze seba samého. On sám sa dotkol hriechu. On bol jediný, ktorý mohol rozumieť pravej povahe, hĺbke a vine hriechu. Boh z Boha, Syn Otcov, On dokonale cítil s Otcom v Jeho ošklivosti a nenávisti voči hriechu; ale stanúc sa naším priateľom, nemohol zniesť pomyslenie, že by sme mali byť stratení. A tak túto ošklivosť našich neprávostí, rovnako odpornú Jemu ako i Otcovi, vzal na seba; tak, ako videl Jozuu, najvyššieho kňaza, oblečeného v pľuhavom rúchu prorok Zachariáš. Tak aj Ježiš, dokonalý vo svojej láske k svätému a spravodlivému Otcovi, dokonalý vo svojej láske k hriešnemu ľudu, prišiel spasiť s nekonečnou nenávisťou hriechu a s nekonečnou láskou k hriešnikom. Vstúpil sám, bez pomoci, do onej strašnej púšte, kde ako náš zástupca cítil, že Otcova tvár je odvrátená od Neho. Ako prejav svojich smrteľných zápasov, v ktorých viera a láska znášala všetko a zvíťazila, predniesol volanie: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?" Tak vykonal Ježiš Syn Boží skrze samého seba vykonal očistenie našich hriechov.

Spôsob a moc tohto očistenia je predmetom celej tejto epištoly. Ale v tomto krátkom slove: učinil očistenie našich hriechov skrze samého seba, je zahrnuté všetko. Skrze seba samého: Syn Boží, večné Slovo, stal sa človekom, ten, ktorý sám je i kňaz, i obeť i oltár a všetko, čo je potrebné k dokonalému a skutočnému zadosťučineniu a zmiereniu. Tu sa naplnilo všetko, čoho obrazom bol deň zmierenia v Starom Zákone, kedy sa vykonalo zmierenie za Izraela, aby bol očistený od všetkých svojich hriechov pred Hospodinom (3M 16,30). Tak nám náš veľký Najvyšší kňaz hovorí: „Čistí ste toho dňa pred Bohom od všetkých svojich hriechov“. On je naplnením a skutočnosťou, pretože je Syn Boží. „Krv Ježiša Krista, Syna Jeho, očisťuje nás od každého hriechu.“ (1J 1,7). Cirkev je kúpená krvou Toho, ktorý je Boh. (Sk 20,28 svojou vlastnou krvou). Uvažuj o dokonalosti obeti vteleného Syna! (Porovnaj s výrazom skrze samého seba J 10,18; Ef 5,25; Tt 2,14; 1Pt 2,24).

Hriech je odstránený. ó aká je to podivuhodná vec! Keď raz vo viere uzriete, že Ježiš Syn Boží zomrel na kríži a očistil vaše hriechy, a že pre Jeho poslušnosť až do smrti Boh Jeho vyvýšil po svojej pravici, že vykonajúc skrze seba samého toto očistenie vošiel do nebeskej slávy, tu už nemáte žiadneho svedomia z hriechu (t.j. svedomie, súc očistené, vám už žiadne hriechy nevyčíta). Bez potreby deň po dni znova prijímať odpustenie svojich hriechov. Veď ste boli umytí, boli ste očistení, prijali ste plné rozhrešenie a odpustenie. áno, ešte viac. V nebeskej svätyni, kde je Ježiš, hriech nemôže viacej povstať; a ako ste boli ukrižovaní a pochovaní s Ním, tak ste s Ním taktiež vzkriesení a spolu s Ním posadení v ponebeských oblastiach (Ef 2,6). Vám je potrebné vyznávať každý deň, a to s veľkou pokorou, skrúšenosťou a zármutkom, svoje prestúpenia a poklesky, tak aby boli umyté vaše nohy. Ten, kto je umytý, nepotrebuje iného, len aby si umyl nohy, lebo je celý čistý; aj vy ste čistí. Svedomie z hriechu už ďalej nemáte. Lebo čím jasnejším a drahším sa nám stáva Kristus, tým viac vidíme svoju hriešnosť a nehodnosť, a potom s rozmnoženým zármutkom vyznávame svoju neveru a nevďačnosť, predsa už svedomie z hriechu ďalej nemáme, lebo svedomie je oprostené od bremena a očistené od poškvrny hriechu. Vo svetle Božej lásky tým lepšie vidiac a vyznávajúc svoj hriech, ukazujeme sa pred Bohom ako tí, ktorým je odpustené, ktorí sú prijatí, už dokonale čistí Kristovou krvou , takže smú vchádzať do svätyne svätých ako kňazi a ctitelia Boží.

Kristus, Syn Boží, Baránok, ktorý bol zabitý, je náš Najvyšší kňaz, naša spravodlivosť. Aký iný, od ľudí vymyslený a ustanovený kňaz, by sa chcel votrieť medzi nás a Jeho? O akej inej obeti by chcel niekto hovoriť? Ktorá z našich zásluh, obetí a modlitieb by tu mohla byť pripomenutá? Ježiš Boží Syn a Syn človeka, nás skrze samého seba očistil od našich hriechov.

Takto hovoril apoštol o veľkosti Kristovej. Prečo zjavuje Ježiš svoju velebnosť a slávu? Nie preto, aby sme sa triasli, taktiež nie iba preto, aby sme ho ctili a velebili, avšak aby boli naše srdcia pritiahnuté v láske k Nemu. To vidíme tiež zo slov Ježiša samotného u Matúša 11. Tam najprv ukazuje, že nikto nepozná Otca, jedine Syn a nikto nepozná Syna, jedine Otec, a že všetky veci sú dané do Jeho rúk. Prečo vlastne tak vyvyšuje seba a zjavuje svoju dôstojnosť a svoju Božskú moc nad všetkým stvorením? Iba preto, aby nás mohol objať v svojom náručí, iba preto aby mohol hneď dodať: „Poďte ku mne všetci, ktorí pracujete a ste obťažení, a ja vám dám odpočinutie.“ Čím dôstojnejšieho a slávnejšieho vidíme Ježiša, tým sladší bude náš pokoj, detinskejšie naša dôvera! Tento veľký, tento nekonečný, tento slávny Ježiš bol pritiahnutý práve vaším hriechom, práve vašou vinou, práve vašou opustenosťou. Práve preto, aby vás očistil, prišiel z neba. Vedzme teda, že sme došli milosrdenstva, že sme prijali odpustenie hriechov skrze vykúpenie krvou Kristovou. Vedzme to, tak aby sme už viac neboli služobníkmi hriechu a nechodili už ďalej v temnosti, avšak ako vyslobodení z každého strachu a privedení v Kristu Ježišovi k Bohu, chodili v láske, akou nás i Spasiteľ miloval. Preukazujme v každodennom obcovaní to, že dôjdúc milosrdenstva sme i sami milosrdní, znášanliví, odpúšťajúci a uvádzajúci Krista v každú oblasť nášho života vierou pôsobiacou cez svätú, odpúšťajúcu a obnovujúcu Božiu lásku. Ameň.