„...odpustenie hriechov dostane skrze Jeho meno každý, kto verí v Neho.“ (Sk 10,43)

  V týchto slovách a ďalších uistení z Božieho slova, že jedine skrze vieru v Pána Ježiša Krista môže byť človek spasený, je istota! Je to jediná cesta. Skrze vieru sme sa stali účastníkmi toho veľkého a večného spasenia. Každá iná cesta je vylúčená, každá iná námaha vynaložená na hľadanie inej cesty k Bohu, je úplne bez úžitku. Všetko, čo potrebuje vinami obťažený, odsúdeniahodný a zahynutý hriešnik, nachádza skrze vieru v ukrižovanom a zmŕtvychvstalom Ježišovi Kristovi. Pán Ježiš Kristus je takému výkupnou cenou, zástupcom u Boha, zmierením, pokojom, životom, spravodlivosťou, všetko vo všetkom. „...pre ktorého všetko a skrze, ktorého všetko, ktorý doviedol mnoho synov do slávy, veľvodcu ich spasenia...“ (Žd 2,10). V tejto Božskej plnosti sa On ponúka hriešnikovi, pozýva ho, aby prijal V Ňom všetko zdarma, hoci sú alebo boli jeho viny mnohé a veľké. Vierou v obeť a krv Pána Ježiša Krista sú mu odpustené. V jednej piesni spievame: „Som spasený a dobre o tom viem, spasený krvou v nebe putujem, som spasený, že Boh je verný znám, som spasený bez zásluh, milosťou, Kristu slúžiť chcem za to s radosťou.“

  Radosť, ach ako sme sa radovali po svojom obrátení, znovu narodení, radovali z istoty odpustenia svojich hriechov, ale mnohí sme zabudli na našu starú prirodzenosť, ktorej skutky sú príčinou nepokoja a problémov. Mysleli sme si, že už je odstránená a aj všetko zlo, čo z nej vychádza sme podcenili a mysleli, že máme dosť sily to všetko premôcť. Mnohí pisatelia takzvaných kresťanských časopisov, kníh, rozširujú náuku, že každodenným polepšovaním sa dosiahneme premenu starého človeka. To je sebaklam a nevedomosť!Snaha zvíťaziť polepšovaním sa vždy skončí neúspechom. Márna námaha. Stará prirodzenosť ostáva tým, čím je. Telo nikdy nezaprie svoju prevahu a stále bude klásť odpor každému pokusu o polepšenie. Hoci na začiatku, po obrátení, umĺkli žiadosti tela a vášne, neskôr Boží a ľudský nepriateľ satan využije každú príležitosť, aby ich zobudil, odvrátil pohľad od Spasiteľa na hriech v tele a škodil. Preto sa stráca prvá láska, vytráca radosť zo Spasiteľa. K slovu sa opäť prihlási stará prirodzenosť. Ako veľmi je taká duša sklamaná, prekvapená, keď vidí v tom svetle, ktoré „všetko zjavuje“, že telo stále nosí v sebe staré vášne a žiadosti. A pretože ich vidí očami Toho, ktorý vidí do srdca, rozpoznáva v sebe aj hanebnosti, ukryté v najtajnejších pohnútkach. Božie Slovo hovorí: „Ale to všetko kárané od svetla, vychádza najavo. Lebo všetko, čo vychádza najavo, je svetlo.“ (Ef 5,13). Aký býva dôsledok takého poznania? Uniká pokoj, radosť utíchne, úzkosť a nepokoj sa vracia do srdca. Duša bojuje, zápasí, plače, prosí, v srdci sa rodia nové predsavzatia, Pánovi sa prednášajú nové sľuby, ale nič to neprospieva, nevidieť ovocie. Snaha polepšiť sa akoby len prebúdzala zlo, čo je v starej prirodzenosti. Možno že počuť aj výkrik, tak ako apoštol Pavol zvolal: „Lebo viem, že neprebýva vo mne, to jest v mojom tele dobré. Lebo chcenie leží pri mne, ale robenia dobrého nenachádzam...“ „Biedny ja človek! Kto ma vytrhne z tela tejto smrti?!“ (R 7,18.24)

  Ale koľkí zostanú k zisteniu ľahostajní a ľahkovážne ho ospravedlňujú: „Veď aj apoštol Pavol povedal o sebe tieto slová, biedny ja človek, kto ma vytrhne z tela tejto smrti?“ Nechápu, že toto opísal ako bolestnú skúsenosť v spojitosti so zákonom, ktorá ho doviedla ku Kristovi a pod milosť a k dobrorečeniu: „Ďakujem Bohu teda, ja ten istý, slúžim mysľou zákonu Božiemu a telom zákonu hriechu. A tak teraz už nieto nijakého odsúdenia tým, ktorí sú v Kristu Ježišovi, ktorí nechodia podľa tela, ale podľa Ducha.“ (R 7,25; R 8,1) Veď aké by bolo naše spasenie nedokonalé a výsledok diela Pána Ježiša Krista neúplný, keby doviedlo vieru len k ustrašenému beznádejnému zvolaniu: „Biedny ja človek, kto ma vyslobodí, vytrhne z tela tejto smrti?!“

  Pavol neostal pri tom zúfalom zvolaní, ale v radostnom výkriku viery: „A teraz už nieto nijakého odsúdenia tým, ktorí sú v Kristu Ježišovi, ktorí nechodia podľa tela, ale podľa Ducha. Lebo zákon Ducha života v Kristu Ježišovi ma oslobodil od zákona hriechu a smrti. Lebo to, čo nebolo možné zákonu nakoľko bol slabý skrze telo, to vykonal Boh pošlúc svojho syna v podobnosti tela hriechu a odsúdil hriech v tele, aby bolo naplnené právo zákona v nás, ktorí nechodíme podľa tela, ale podľa Ducha!“ (R 8:1-4).