Články časopisu Kresťan
Abecedný zoznam ČLÁNKOV:  A B C D H J K L M N O P R S T Ú V Z
Abecedný zoznam SERIÁLOV:  P V

Bezzúhonná cesta

Časopis Ze slov pravdy a lásky,
ročník XVIII., jún 1934, číslo 6.

„Cesta silného Boha je bezúhonná.“ (Ž 18,31) „Silný Boh je to, kto ma opasuje silou a dáva, aby moja cesta bola bezúhonná.“ (Ž 18,33)

Poznanie, že „Božia cesta je bezúhonná“, je jednou z najpožehnanejších vecí pre veriacu dušu. Ono bolo vo všetkých dobách silnou oporou viery. V ňom nachádzajú Božie deti i dnes nevyčerpateľné potešenie v tomto údolí tieňu smrti, kde je toľko dôvodov k zármutku. Cesta, po ktorej nás vedie Boh, má svoj pôvod v Jeho nekonečnej láske. Koniec tejto cesty je vždy požehnanie. Po nej nás Boh vedie ku svätosti a k sláve. Pripodobňuje nás Kristovi. Ak prechádzame cez skúšky, vedzme, že nás majú viesť len bližšie k Pánovi a k poznaniu Jeho lásky. Vtedy sa učíme poznať Pána a Jeho lásku do takej miery, v akej sme Jeho a ju nikdy predtým nepoznali.

V každom súžení má Pán pre nás aj potešenie. No On s ním niekedy neprichádza ihneď po našom volaní. Necháva nás nejaký čas v skúškach, ktoré na nás dopustil. Robí to len pre naše dobro, kvôli nášmu posväteniu a očisteniu!

Len keď nás Jeho výchova vedie bližšie k Nemu, máme z nej úžitok. Ak sme neboli pritiahnutí k Nemu bližšie a nestali sme sa Kristovi podobnejší, minuli sme sa cieľa. To je vlastný účel všetkých skúšok, ktorými prechádzame. V nich máme strácať svoje telesné zmýšľanie a nadobúdať nebeské. Máme sa menšiť a Kristus rásť. Ak sa to deje, pozná sa to i v našom chodení. Naša cesta sa stáva dokonalejšou.

Krásny príklad Jeho nevyspytateľnej a predsa bezúhonnej cesty je nám podaný v evanjeliu Jána 11. kapitole. Tam čítame, že keď Pán Ježiš počul o ochorení Lazara, zostal tam, kde sa to dopočul, ešte dva dni. Bola v tomto Jeho konaní láska? Prečo sa neponáhľal ku chorému priateľovi, aby ho uzdravil a potešil jeho zarmútené sestry? Či nevedel, s akou bolesťou na Neho čakali? Ony verili, že ho Pán mohol zachovať, keby chcel. On ale i pri ich viere a želaní konal tak, ako sa to zhodovalo s Jeho bezúhonnou cestou. I s nami tak koná. Spoliehame sa na Božiu lásku, ale podľa vlastných myšlienok a výpočtov. Divíme sa, že nám nezosiela pomoc. Preto i keď Pán dopustí na nás niečo, čoho sa bojíme a čomu nerozumieme, vedzme, že Jeho cesta je bezúhonná.

Bolo to v súhlase s Jeho dokonalou láskou, že Pán Ježiš zostal na onom mieste dva dni. Týmto zdržaním bola zjavená vo väčšej miere Božia sláva a väčšie požehnanie ako pre Lazara, tak pre Máriu a Martu. Poznali, že Pán znamená pre nich oveľa viac, než si predtým predstavovali. Mali príležitosť k hlbšiemu poznaniu Kristovej veľkej lásky. Poznali Ho ako „vzkriesenie a život“. V blízkosti smrti a hrobu poznali Pána viac, než za akýchkoľvek iných okolností. Získali nesmierne mnoho a Pán bol tiež oslávený. Tu tiež vidíme, ako Boh činí cestu svojich svätých bezúhonnou, dokonalou. Marta, keď počula, že prichádza Pán, bežala Mu oproti, ale Mária zostala doma. Tak ako bola dokonalá Pánova cesta, keď zostal na onom mieste dva dni, bola dokonalá i cesta Márie, keď zostala doma. Nepohla sa z miesta bez Jeho slova, ako ani Pán Ježiš neurobil krok bez Otcovho pokynu. Tomuto konaniu sa naučila v Jeho spoločnosti, keď sedávala u Jeho nôh (Lk 10,39). Dokázala sa stíšiť v dôvere, i keď sa jej prirodzené želanie nesplnilo. I my potrebujeme stíšenie pred Jeho tvárou, aby bola i naša cesta bezúhonná. Naša sila sa nemá prejaviť len v činnosti, ale aj v pokojnom očakávaní. Nepatričná činnosť je často iba úľava nepokojného ducha. Len stíšené a Božou milosťou upevnené srdce môže trpezlivo čakať na Boží rozkaz.

V nasledovnej 12. kapitole evanjelia Jána čítame o službe, ktorú vykonala Mária Pánovi. Ona, ktorá vedela sedieť u Pánových nôh, dokázala i slúžiť, keď to bolo potrebné. Ona vykonala Pánovi takú službu, ako nikto druhý a to preto, lebo ju vykonala v pravý čas! Bola opásaná Božou mocou, v ktorej mohla chodiť bezúhonne ako v zármutku, tak aj v službe Pánovi. Pamätajme, že každá veľká a Bohu milá služba pochádza zo stíšeného srdca. Stíšme sa pred Ním a to i vtedy, keď nerozumieme Jeho cestám. Vedzme, že aj vtedy sú Jeho cesty s nami bezúhonné a dokonalé. Ak sa uspokojíme na Jeho cestách tak, ako sa musí uspokojiť a utíšiť i dieťa odstavené od svojej matky (Ž 131), a ak budeme aj v súženiach očakávať na Jeho potešenia a požehnanie, vtedy učiní On i našu cestu bezúhonnú, dokonalú.