| Vyhľadávanie článkov >> | ||
|
Dúfaj dieťa (Mt 9,2)
Autor: Br. Ján Rybár (domáci zbor: Báčsky Petrovec, Srbsko)
Číslo: 2009/11
Pán Ježiš je súcitný Spasiteľ a lekár duše. Každá nemoc opísaná v Biblii je alebo následok hriechu, alebo obraz hriechu. Časom Boh dopúšťa nemoc, aby priviedol človeka k poznaniu hriechu a vzbudil v ňom túžbu po Božom spasení. Chce priviesť hriešneho človeka k vyznaniu: „Zhrešil som!“ Tak hovorí Boh človekovi raz i dvakrát, aby ho odvrátil od „jamy“. Posiela mu svojich poslov, ktorí mu majú vysvetliť tieto veci. (Jb 33).
Uzdraviť vinného môže jediný lekár - Ježiš Kristus. Keď On uzdraví, sprievodným znakom je potešenie z odpustenia hriechov. Pán tu na zemi uzdravoval telesnú nemoc, ktorá je len symbolom hlbšej, duchovnej nemoci. Tých, ktorí Mu uverili, potešoval uistením o odpustení hriechov.
Mnoho telesne nemocných sa uzdraví bez toho, aby bola uzdravená aj ich duša. Iní, hoci nie sú uzdravení telesne, ich duša môže byť zdravá a oslavuje Pána aj v telesnej nemoci.
Pán Ježiš videl v tomto nemocnom vieru a túžbu po duchovnom a večnom požehnaní. Videl jeho skrúšené srdce, ktoré bolo obvinené z hriechu a volalo po zľutovaní. Stvoriteľ dáva svoje dary spravodlivým aj nespravodlivým. Spasiteľ však dáva svoje odpustenie a večný život len veriacim, ktorí sú skrúšeného ducha. Viera je ako prázdna ruka, hotová uchopiť dary Božej milosti. Mnohí ale držia v „ruke“ samospravodlivosť a nemôžu prijať Božie dary. A koľkí majú v dosahu dar spasenia, no nesiahnu po ňom! Viera je aj ucho, ktoré s radosťou počúva Spasiteľov hlas: „Dúfaj, dieťa!“ Božská súcitná láska bežala v ústrety vracajúcemu sa márnotratnému synovi. Pán Ježiš rozumie i nevyslovenej modlitbe a prosiacemu pohľadu.
Božské právoplatné vyhlásenie o našom odpustení znie: „Odpustené sú ti tvoje hriechy.“ Sú to slová kráľovskej výsosti a pritom nežnej súcitnej lásky. O kajúcom hriešnikovi hovorí Pán: „Môj syn!“ (Lk 15,24) V Božom odpustení je prijatie za synov. Otcovo padnutie okolo krku a bozk (Lk 15,20) zbavuje prijatého jeho služobníckeho pomeru. Odpustenie hriechov je i prvé i základné Božie požehnanie. Kým je človek v hriechu, nemôže sa približovať k Bohu a je ďaleko od zdroja života a požehnania. V odpustení nám Boh dáva všetko, čo patrí k životu a pobožnosti. Ba aj samého seba. Preto Dávid, keď spomína Božie dobrodenia, na prvom mieste je odpustenie. „Ktorý ti odpúšťa všetky tvoje neprávosti.“ (Ž 103,3) To je prvá pravda, ktorú sa naučia i deti: „Píšem vám, dieťatká, že sú vám odpustené hriechy pre jeho meno.“ (1J 2,12) Táto pravda je zárodkom všetkých ostatných a vytvára kruh požehnania novej zmluvy. Poznáme Boha, lebo nám v odpustení zjavil samého seba, prijal nás a dal nám nové srdce.
Z toho vidíme vzácnosť Jeho slov: „Odpustené sú ti tvoje hriechy!“ (Mt 9,2) To všetko je naše Jeho zásluhou, lebo máme vykúpenie skrze Jeho krv, totiž odpustenie hriechov.
Pán Ježiš vyslovuje tieto slová s plnou autoritou a pritom s nekonečnou nežnosťou. Keď vidia ľudia chromých chodiť, vidia nové skutky, chvália nášho Otca, ktorý je v nebesiach, Boha nášho spasenia. Tak uzdravuje Pán Ježiš, tak potešuje a napráva. Toto uzdravenie je hlboké, dokonalé a večné. Pán ho oznamuje a dáva kajúcim hriešnikom, ktorým zjavuje i svoju večnú lásku. Toto odpustenie je spravodlivé, lebo On sám je výkupnou cenou odpustenia. V Božom odpustení sú zahrnuté všetky naše hriechy. Ono je posväcujúce, lebo vedomie odpustenia v nás vyvoláva lásku a poslušnosť oproti Pánovi. Božie odpustenie je večné, lebo Boh nikdy viac nespomína naše hriechy a neprávosti.
Toto „rúcho“ spasenia bude biele po celú večnosť. To však nebude ľudskou zásluhou. Dávid hovorí: „Očisti ma od hriechu yzopom a budem čistý, umy ma a budem belší ako sneh.“ (Ž 51,9) Všetci vykúpení budú v ňom cez celú večnosť, pretože boli umytí v krvi Baránkovej. Kto by bol povedal, že chorý bude uzdravený a bude slávnejší ako tí, čo nepotrebujú lekára? Že hriešnici budú pritiahnutí bližšie k trónu ako sú anjeli? Že zarmútení budú oblečení v rúcho plesania a budú povolaní na Baránkovu svadbu? Kto by bol čakal, že táto smrteľná nemoc sa stane príležitosťou k zjaveniu Božej slávy v obdarovaní Božským životom? Skrz ten život unikli veriaci porušeniu, ktoré je na svete v žiadostiach.
„Dúfaj, odpustené sú ti tvoje hriechy!“ To sú Kristove prvé slová hriechom obťaženej duši. Kto ich počul, ten bude oslavovať Baránka cez celú večnosť za to, že ho zamiloval a obmyl od hriechov svojou krvou. Len kto bol takto umytý od svojich hriechov Kristovou krvou, bude sa raz skvieť s Kristom v sláve.
Uzdraviť vinného môže jediný lekár - Ježiš Kristus. Keď On uzdraví, sprievodným znakom je potešenie z odpustenia hriechov. Pán tu na zemi uzdravoval telesnú nemoc, ktorá je len symbolom hlbšej, duchovnej nemoci. Tých, ktorí Mu uverili, potešoval uistením o odpustení hriechov.
Mnoho telesne nemocných sa uzdraví bez toho, aby bola uzdravená aj ich duša. Iní, hoci nie sú uzdravení telesne, ich duša môže byť zdravá a oslavuje Pána aj v telesnej nemoci.
Pán Ježiš videl v tomto nemocnom vieru a túžbu po duchovnom a večnom požehnaní. Videl jeho skrúšené srdce, ktoré bolo obvinené z hriechu a volalo po zľutovaní. Stvoriteľ dáva svoje dary spravodlivým aj nespravodlivým. Spasiteľ však dáva svoje odpustenie a večný život len veriacim, ktorí sú skrúšeného ducha. Viera je ako prázdna ruka, hotová uchopiť dary Božej milosti. Mnohí ale držia v „ruke“ samospravodlivosť a nemôžu prijať Božie dary. A koľkí majú v dosahu dar spasenia, no nesiahnu po ňom! Viera je aj ucho, ktoré s radosťou počúva Spasiteľov hlas: „Dúfaj, dieťa!“ Božská súcitná láska bežala v ústrety vracajúcemu sa márnotratnému synovi. Pán Ježiš rozumie i nevyslovenej modlitbe a prosiacemu pohľadu.
Božské právoplatné vyhlásenie o našom odpustení znie: „Odpustené sú ti tvoje hriechy.“ Sú to slová kráľovskej výsosti a pritom nežnej súcitnej lásky. O kajúcom hriešnikovi hovorí Pán: „Môj syn!“ (Lk 15,24) V Božom odpustení je prijatie za synov. Otcovo padnutie okolo krku a bozk (Lk 15,20) zbavuje prijatého jeho služobníckeho pomeru. Odpustenie hriechov je i prvé i základné Božie požehnanie. Kým je človek v hriechu, nemôže sa približovať k Bohu a je ďaleko od zdroja života a požehnania. V odpustení nám Boh dáva všetko, čo patrí k životu a pobožnosti. Ba aj samého seba. Preto Dávid, keď spomína Božie dobrodenia, na prvom mieste je odpustenie. „Ktorý ti odpúšťa všetky tvoje neprávosti.“ (Ž 103,3) To je prvá pravda, ktorú sa naučia i deti: „Píšem vám, dieťatká, že sú vám odpustené hriechy pre jeho meno.“ (1J 2,12) Táto pravda je zárodkom všetkých ostatných a vytvára kruh požehnania novej zmluvy. Poznáme Boha, lebo nám v odpustení zjavil samého seba, prijal nás a dal nám nové srdce.
Z toho vidíme vzácnosť Jeho slov: „Odpustené sú ti tvoje hriechy!“ (Mt 9,2) To všetko je naše Jeho zásluhou, lebo máme vykúpenie skrze Jeho krv, totiž odpustenie hriechov.
Pán Ježiš vyslovuje tieto slová s plnou autoritou a pritom s nekonečnou nežnosťou. Keď vidia ľudia chromých chodiť, vidia nové skutky, chvália nášho Otca, ktorý je v nebesiach, Boha nášho spasenia. Tak uzdravuje Pán Ježiš, tak potešuje a napráva. Toto uzdravenie je hlboké, dokonalé a večné. Pán ho oznamuje a dáva kajúcim hriešnikom, ktorým zjavuje i svoju večnú lásku. Toto odpustenie je spravodlivé, lebo On sám je výkupnou cenou odpustenia. V Božom odpustení sú zahrnuté všetky naše hriechy. Ono je posväcujúce, lebo vedomie odpustenia v nás vyvoláva lásku a poslušnosť oproti Pánovi. Božie odpustenie je večné, lebo Boh nikdy viac nespomína naše hriechy a neprávosti.
Toto „rúcho“ spasenia bude biele po celú večnosť. To však nebude ľudskou zásluhou. Dávid hovorí: „Očisti ma od hriechu yzopom a budem čistý, umy ma a budem belší ako sneh.“ (Ž 51,9) Všetci vykúpení budú v ňom cez celú večnosť, pretože boli umytí v krvi Baránkovej. Kto by bol povedal, že chorý bude uzdravený a bude slávnejší ako tí, čo nepotrebujú lekára? Že hriešnici budú pritiahnutí bližšie k trónu ako sú anjeli? Že zarmútení budú oblečení v rúcho plesania a budú povolaní na Baránkovu svadbu? Kto by bol čakal, že táto smrteľná nemoc sa stane príležitosťou k zjaveniu Božej slávy v obdarovaní Božským životom? Skrz ten život unikli veriaci porušeniu, ktoré je na svete v žiadostiach.
„Dúfaj, odpustené sú ti tvoje hriechy!“ To sú Kristove prvé slová hriechom obťaženej duši. Kto ich počul, ten bude oslavovať Baránka cez celú večnosť za to, že ho zamiloval a obmyl od hriechov svojou krvou. Len kto bol takto umytý od svojich hriechov Kristovou krvou, bude sa raz skvieť s Kristom v sláve.
