| Vyhľadávanie článkov >> | ||
|
Duchovný úsudok
Autor: Br. W. E. Vine
Číslo: 2009/11
Ak chceme vidieť duchovný obraz a svedectvo zborov Božieho ľudu, musíme nazrieť do Písma. Pán nám v ňom vo svojej múdrosti nepredpisuje rad pravidiel, podľa ktorých by sme sa mali riadiť, ale zjavuje nám o tomto predmete svoju vôľu na mnohých miestach Písma. Tri dôležité veci o záležitostiach miestnych zborov nám objasnia zodpovednosť a úlohy, ktoré zamestnávajú v prítomnom čase mnohých veriacich v rôznych krajinách.
Duchovný obraz zborov, ako nám ho vykresľuje Písmo, charakterizujú tri skutočnosti:
Veriaci sú napomínaní, aby „boli poddaní každému ľudskému stvoreniu pre Pána, buďto kráľovi, ako najvyššiemu, buďto vladárom...“ (1Pt 3,13-14), kniežatám a vrchnostiam (Tt 3,1) ako Božiemu zriadeniu (R 13,2).
Sluší sa, aby sa zbory pridŕžali Božej vôle v týchto a iných záležitostiach v prítomnej ťažkej dobe a aby nasledovali príklad daný v Slove Pravdy. Ktorý zbor odstupuje od tohto príkladu, padá do pascí duchovného nepriateľa, utrpí mnohé straty a zapletá sa do ťažkostí ako vo veciach, ktoré patria cirkvi, tak i vo všetkých, ktoré náležia štátu.
Poddať sa vladárom, ako tomu rozumie Písmo a poddať sa ich moci, ktorá by zbory odviedla od zjavenej Pánovej vôle a od Jeho prikázaní, sú dve veci. Medzi nimi je hranica. Je k tomu potrebný duchovný úsudok a rozvaha, aby sa táto hranica poznala.
Sú prípady, keď vlády v niektorých krajinách chceli jednať so zástupcom zboru v pozemských záležitostiach napr. o miestnosti pre zhromažďovanie, o bezpečnostných predpisoch atď. a nie o duchovných veciach, ktoré majú dočinenia s Božími zriadeniami a ustanoveniami cirkvi.
Podľa zásad Písma môže zbor ustanoviť niektorých bratov, ako svojich zástupcov, ktorí by jednali s úradmi o dodržiavaní právnych predpisov, v ktorých je zbor plne poddaný vrchnosti a nie je na zbor vyvíjaný nijaký nátlak, aby odstúpil od tých troch vecí, na ktoré sme si ukázali alebo od iných Božích vecí.
Keby ale napr. vláda niekde požadovala, aby si zbory ustanovili „predsedu-kazateľa“, pre každé zhromaždenie a pre všetky pobožnosti, bez ktorého zbor nemôže jestvovať a konať zhromaždenia, potom „viac treba poslúchať Boha ako ľudí“ (Sk 5,29).
Keď sa podstatne zmení charakter zboru, ktorý potom nemôže konať podľa Písma pod spoločnou starostlivosťou svojich duchovných vodcov, tak sa zapletie do nových ťažkostí a je možné, že pre nedostatok duchovného úsudku bude prinútený robiť ďalšie ústupky kvôli nátlaku zvonku.
Ak sa zbor odchýli od Písma, ľahko to nesú iba tí, ktorí nepoznajú Kristove požiadavky. Čo ale nesie so sebou každá úchylka, je pre duchovný život zborov pohromou. Nech preto zbor radšej trpí prenasledovanie, a i keby sa musel rozísť a keby sa museli veriaci i tajne schádzať po rodinách (bol by to stav, ku ktorému by sa Pán skláňal so starostlivosťou a uznaním, a ktorý by prispel k sile a radosti veriacich), tak nech toto všetko zbor radšej podstúpi, len nech neprivolí k niečomu, čo je proti Jeho vôli. Podriadiť sa vláde v záležitostiach svetských a pozemských je jedna vec; úchylka od pravdy je však druhá vec; a je potrebná duchovná rozvaha a vernosť, aby sa urobil rozdiel medzi týmito dvoma vecami a podľa toho konalo. Mali by sme sa vždy riadiť ponaučením: „Kúp si pravdu a nepredaj ju...“ (Pr 23,23)
Ak niekde požaduje vláda zlúčenie zborov do jedného uzatvoreného celku, čo ide na úkor nezávislosti každého zboru, potom podriadenie sa tejto vôli znamená prijať niečo, čo je zrejme proti Božiemu Slovu.
Rada zborov sa v jednej zemi verne držala zásad Písma. Iná rada zborov sa podriadila nariadeniu vlády a ustanovila nad každým zborom požadovaného "predsedu pre bohoslužbu" uznaného vládou. K tým prvým sa Pán sklonil tak, že vedeli úradom vysvetliť, prečo toto nariadenie nemôžu akceptovať a bolo im dovolené zhromažďovať sa ďalej tak, ako dovtedy. Tie druhé zbory však návrh vlády prijali a nevyhli sa ťažkostiam, ktoré nastali pri evanjelizácii (verejná evanjelizačná činnosť).
Ak prijímame dnes niekoho do obecenstva, dajme si veľký pozor. Ochota pripustiť do obecenstva ktorékoľvek Božie dieťa, ktoré sa drží Písma a stráni sa bludu, sa istotne ľúbi Pánovi. Ale ak je to niekto, kto by svojím predchádzajúcim spojením s nebiblickými cirkvami mohol nabádať veriacich na vytvorenie nebiblického spoločenstva, je treba byť s jeho prijatím veľmi opatrný a pozorný.
V týchto dňoch, v ktorých sa rýchlo menia okolnosti, narastajú aj vnútorné ťažkosti; majú poslúžiť k tomu, aby nás priviedli k úplnej závislosti na Pánovi. Cesta múdrosti a istoty je v ustavičnom premýšľaní o pravdách Písma a v ich zachovávaní. Ony sú dostatočné nato, aby nás viedli a aby sme sa prostredníctvom nich mohli vzdelávať v najsvätejšej viere, v tej „viere raz danej svätým“ (Júda 3).
Za všetkými ťažkosťami, ktoré vznikajú Božím vykúpeným v niektorých štátoch z nariadení vlády a za napätie, ktoré z toho vzniká medzi veriacimi, stojí náš úskočný duchovný nepriateľ so zjednotenými zástupmi, mocou temnosti a ten sa vždy usiluje zničiť pravé svedectvo pre Boha. Vždy chce tiež zmariť aj obecenstvo Jeho ľudu, priviesť ho k nečinnosti a otupenosti a k nevedomosti Kristových požiadaviek. Čím viac sa budeme držať Písma, tým viac môžeme čakať nepriateľstvo Satana a jeho zástupov. Ale Pán je mocnejší než Jeho nepriatelia a vernosť Jemu prináša večnú odmenu.
Duchovný obraz zborov, ako nám ho vykresľuje Písmo, charakterizujú tri skutočnosti:
- Nezávislosť, či samostatnosť každého zboru vo všetkých jeho záležitostiach, teda: v zriadení, v pocte, ktorú prináša Bohu a vo svedectve. Vo všetkých týchto veciach podlieha jedine Pánovi. Zbor vedený Svätým Duchom jenezávislý a nepodlieha moci, ktorú by si nad ním chceli osvojiť druhé zbory, konferencie a misijné spoločnosti.Podľa učenia Nového Zákona cirkvi či zbory sa nemajú zriaďovať podľa rasy, podľa územia a podľa národov. Rovnako vytváranie akýchkoľvek uzatvorených skupín zborov je nebiblické. Každá miestna cirkev je obrazne popisovaná ako chrám, telo, Boží dom,stĺp a pevná postať pravdy (1K 3,16; 2,27 a 1Tm 3,15). Je mnoho vecí a záležitostí, ktoré sú spoločné všetkým pre ich príbuzenský pomer ku Kristovi. Všetky zbory sa radujú z toho istého obecenstva. Tie isté ponaučenia sú dávané všetkým v Božom Slove. Tieto skutočnosti však nijako neospravedlňujú zlúčenia zborov alebo zakladanie zvláštnych cirkevných spoločností zo zborov. Naopak, Písmo hovorí proti takým spoločnostiam. Dôkaz o tom nachádzame v Zjavení Jána, 2.-3. kapitole, v správach o siedmich zboroch.
- Písmo ukazuje vždy na niekoľko bratov, ktorí sú daní zboru – vystrojení Svätým Duchom v ktorom jednajú ako starší, ako dohliadatelia a starajú sa o im zverené stádo. V Novom Zákone nie je jediný prípad, aby bola takouto duchovnou zodpovednosťou vystrojená iba jedna osoba v zbore. Ponaučenie a príklad, že je to tak, nájdeme na mnohých miestach Nového Zákona: „A keď im vyvolili starších po zboroch...“ (Sk 14,23). V Sk 20,17. 28, kde je reč o „starších zboru“, ktorých Pavol nazýva „biskupmi“ t.j. dohliadateľmi; o cirkvi vo Filipis „s dozorcami a diakonmi“ (F 1,1); o bratoch v Tesalonike, ktorí pracovali medzi nimi a boli im predstavení v Pánovi (t.j. stáli vpredu) (1Te 5,12); a na Kréte: „...a po mestách ustanovil starších“ (Tt 1,5).
- V celom Písme nenájdete, že by zbory mali účasť na politických záležitostiach, či už miestnych, alebo celoštátnych. Zbory či miestne cirkvi ako celok sa zdŕžali akejkoľvek politickej propagandy. To je živé svedectvo o cirkvách, ako nám ho podáva Nový Zákon.
Veriaci sú napomínaní, aby „boli poddaní každému ľudskému stvoreniu pre Pána, buďto kráľovi, ako najvyššiemu, buďto vladárom...“ (1Pt 3,13-14), kniežatám a vrchnostiam (Tt 3,1) ako Božiemu zriadeniu (R 13,2).
Sluší sa, aby sa zbory pridŕžali Božej vôle v týchto a iných záležitostiach v prítomnej ťažkej dobe a aby nasledovali príklad daný v Slove Pravdy. Ktorý zbor odstupuje od tohto príkladu, padá do pascí duchovného nepriateľa, utrpí mnohé straty a zapletá sa do ťažkostí ako vo veciach, ktoré patria cirkvi, tak i vo všetkých, ktoré náležia štátu.
Poddať sa vladárom, ako tomu rozumie Písmo a poddať sa ich moci, ktorá by zbory odviedla od zjavenej Pánovej vôle a od Jeho prikázaní, sú dve veci. Medzi nimi je hranica. Je k tomu potrebný duchovný úsudok a rozvaha, aby sa táto hranica poznala.
Sú prípady, keď vlády v niektorých krajinách chceli jednať so zástupcom zboru v pozemských záležitostiach napr. o miestnosti pre zhromažďovanie, o bezpečnostných predpisoch atď. a nie o duchovných veciach, ktoré majú dočinenia s Božími zriadeniami a ustanoveniami cirkvi.
Podľa zásad Písma môže zbor ustanoviť niektorých bratov, ako svojich zástupcov, ktorí by jednali s úradmi o dodržiavaní právnych predpisov, v ktorých je zbor plne poddaný vrchnosti a nie je na zbor vyvíjaný nijaký nátlak, aby odstúpil od tých troch vecí, na ktoré sme si ukázali alebo od iných Božích vecí.
Keby ale napr. vláda niekde požadovala, aby si zbory ustanovili „predsedu-kazateľa“, pre každé zhromaždenie a pre všetky pobožnosti, bez ktorého zbor nemôže jestvovať a konať zhromaždenia, potom „viac treba poslúchať Boha ako ľudí“ (Sk 5,29).
Keď sa podstatne zmení charakter zboru, ktorý potom nemôže konať podľa Písma pod spoločnou starostlivosťou svojich duchovných vodcov, tak sa zapletie do nových ťažkostí a je možné, že pre nedostatok duchovného úsudku bude prinútený robiť ďalšie ústupky kvôli nátlaku zvonku.
Ak sa zbor odchýli od Písma, ľahko to nesú iba tí, ktorí nepoznajú Kristove požiadavky. Čo ale nesie so sebou každá úchylka, je pre duchovný život zborov pohromou. Nech preto zbor radšej trpí prenasledovanie, a i keby sa musel rozísť a keby sa museli veriaci i tajne schádzať po rodinách (bol by to stav, ku ktorému by sa Pán skláňal so starostlivosťou a uznaním, a ktorý by prispel k sile a radosti veriacich), tak nech toto všetko zbor radšej podstúpi, len nech neprivolí k niečomu, čo je proti Jeho vôli. Podriadiť sa vláde v záležitostiach svetských a pozemských je jedna vec; úchylka od pravdy je však druhá vec; a je potrebná duchovná rozvaha a vernosť, aby sa urobil rozdiel medzi týmito dvoma vecami a podľa toho konalo. Mali by sme sa vždy riadiť ponaučením: „Kúp si pravdu a nepredaj ju...“ (Pr 23,23)
Ak niekde požaduje vláda zlúčenie zborov do jedného uzatvoreného celku, čo ide na úkor nezávislosti každého zboru, potom podriadenie sa tejto vôli znamená prijať niečo, čo je zrejme proti Božiemu Slovu.
Rada zborov sa v jednej zemi verne držala zásad Písma. Iná rada zborov sa podriadila nariadeniu vlády a ustanovila nad každým zborom požadovaného "predsedu pre bohoslužbu" uznaného vládou. K tým prvým sa Pán sklonil tak, že vedeli úradom vysvetliť, prečo toto nariadenie nemôžu akceptovať a bolo im dovolené zhromažďovať sa ďalej tak, ako dovtedy. Tie druhé zbory však návrh vlády prijali a nevyhli sa ťažkostiam, ktoré nastali pri evanjelizácii (verejná evanjelizačná činnosť).
Ak prijímame dnes niekoho do obecenstva, dajme si veľký pozor. Ochota pripustiť do obecenstva ktorékoľvek Božie dieťa, ktoré sa drží Písma a stráni sa bludu, sa istotne ľúbi Pánovi. Ale ak je to niekto, kto by svojím predchádzajúcim spojením s nebiblickými cirkvami mohol nabádať veriacich na vytvorenie nebiblického spoločenstva, je treba byť s jeho prijatím veľmi opatrný a pozorný.
V týchto dňoch, v ktorých sa rýchlo menia okolnosti, narastajú aj vnútorné ťažkosti; majú poslúžiť k tomu, aby nás priviedli k úplnej závislosti na Pánovi. Cesta múdrosti a istoty je v ustavičnom premýšľaní o pravdách Písma a v ich zachovávaní. Ony sú dostatočné nato, aby nás viedli a aby sme sa prostredníctvom nich mohli vzdelávať v najsvätejšej viere, v tej „viere raz danej svätým“ (Júda 3).
Za všetkými ťažkosťami, ktoré vznikajú Božím vykúpeným v niektorých štátoch z nariadení vlády a za napätie, ktoré z toho vzniká medzi veriacimi, stojí náš úskočný duchovný nepriateľ so zjednotenými zástupmi, mocou temnosti a ten sa vždy usiluje zničiť pravé svedectvo pre Boha. Vždy chce tiež zmariť aj obecenstvo Jeho ľudu, priviesť ho k nečinnosti a otupenosti a k nevedomosti Kristových požiadaviek. Čím viac sa budeme držať Písma, tým viac môžeme čakať nepriateľstvo Satana a jeho zástupov. Ale Pán je mocnejší než Jeho nepriatelia a vernosť Jemu prináša večnú odmenu.
