| Vyhľadávanie článkov >> | ||
|
Ten istý - včera i dnes i na veky
Autor: Br. František Jozef Křesina
Číslo: 2009/12
Pán Ježiš, večný Boh, nemá nijaký počiatok. On je od večných vekov. To je ale nad naše chápanie. Tiež Jeho „včera“ nemá počiatok. Ale skončilo sa Jeho príchodom v ponížení, jeho konečná uzávierka bol hrob. Jeho „dnes“ začalo nedeľou - vzkriesením a bude trvať až do Jeho slávneho príchodu. Jeho „dnes“ teda trvá až doteraz. V Jeho „dnes“ sa zvestuje evanjelium; je to ten „príhodný čas“ a „Pánovo milostivé leto“, v ktorom sa hriešnikom dostáva milosť vierou v Neho, ktorý je teraz v sláve. Jeho „na veky“ sa začne Jeho príchodom v sláve a viac sa neskončí, pretože On bude panovať a kraľovať po večné veky. Jeho kráľovstvo a panstvo je večné (Dn 3,33; 7,14).
Kristus Ježiš, náš Pán, je od večnosti a na večné veky i keď má akési včera, dnes a na veky. A v tomto svojom včera, v tom dnes a onom na veky je ten istý. Nemení sa v milosti, nemení sa v láske ani v súcite. Je stále s nami, stále nám pomáha, stále stojí za svojimi zasľúbeniami.
Tieto slová: „Ježiš Kristus ten istý včera i dnes i na veky“ sú z kontextu myšlienok o vodcoch (v. 7), o rozličných učeniach a pokrmoch (v. 9).
Vodcovia hovorili Božie Slovo. Ich život bol životom viery. Ich obcovanie bolo príkladné. Ale všetci odišli k Pánovi. Veriaci mali pozorovať na cieľ ich života viery a ich obcovanie, aby mohli nasledovať ich vieru. Oni odišli, ale Pán Ježiš im zostal, ten istý včera i dnes i na veky. Tí najvernejší a najstatočnejší ich predišli do večného odpočinutia, ale oni tu zostali sami s Pánom. A tiež napokon aj oni nevideli „nikoho z nich, iba samotného Ježiša“ (Mt 17,8).
Ten im bol dosť. Apoštol im o Ňom písal a ukázal im, že je dôstojnejší ako anjeli (Žd 1,4), že je hodný väčšej slávy než Mojžiš (3,3), väčší ako Jozua, pretože Pán vovádza ľud do odpočinutia (4,8). Tiež im ukázal v liste Židom, že Pán je väčší ako áron, ktorého kňažstvo sa pominulo, Kristove však trvá na veky (5,6). Kristus bol konečne väčší než starší. Tí odišli – ale On im zostal ako Vodca a Dokonávateľ ich viery. Čo im chýbalo, keď mali Toho „väčšieho“ od všetkých?
Kristus bol tiež väčší a dôležitejší než rôzne učenia, pokrmy a príkazy o pokrmoch. Kto sa tými zaoberal, nič nezískal. Učenia a príkazy o pokrmoch neprospeli nikomu z tých, ktorí sa nimi viazali. Z tohto prostredia, v ktorom nerástla viera a človek sa v milosti neupevňoval, mali veriaci vyjsť „von za stany“ k Pánovi Ježišovi. Veď On bol viac ako starozákonný „tieň“. On bol pôvodca tohto tieňa a jeho podstatou. Preto im apoštol ukázal v celom liste, aby odišli od tieňov k podstate.
Celý list Židom nám ukazuje na lepšie veci, ktoré majú veriaci prítomnej doby, než mal Boží ľud za starej zmluvy. Toto „lepšie“ je iba v spojení s Kristom. V Ňom sme sa stali účastníkmi lepšej nádeje (7,19). On je prostredník lepšej zmluvy (7,22, 8,6), ktorá je uzákonená na lepších zasľúbeniach. On nám dal a v nebesiach nám uložil lepšie imanie (10,34) a trvalé. On pripravil svojmu ľudu lepšiu vlasť (11,16) nebeskú a Jeho ľud dosiahne lepšie vzkriesenie (11,35), pretože im Boh - nám veriacim - predvidel čosi lepšie o nás (11,40).
My, teda, bratia a sestry, hľadíme, ako aj tamtí veriaci Židia hľadeli k Tomu „väčšiemu a lepšiemu“, povýšenému nad anjelov, kňazov, prorokov, obete a pokrmy, oltáre a chrámy. Hľadíme na osobu večného Krista Ježiša, k tomu Milovanému.
Tento „Muž po Božej pravici“ je naše spasenie, vykúpenie a posvätenie. Je vodca a dokonávateľ našej viery. Je hodný, aby sme Ho nasledovali a dôverovali Mu.
Nepriateľ sa vždy snažil, aby Jeho ľud odviedol od Neho a bohatstva Jeho milosti. Snaží sa nás stále zamestnať „cudzími a rôznymi učeniami“, aby sme prestali vkladať nádej v Udatného Hrdinu, do toho Muža sediaceho na výsostiach po Božej pravici. Satan nenávidí Pána Ježiša a všetko a každého, čo, kto je s Ním v spojení.
On je ten istý včera i dnes i na veky. On sa nemení. Je ešte lekárom, aby liečil naše duše (Lk 5,31), chlebom života, aby nás sýtil (J 6,35), prameňom živej vody, aby uhášal náš smäd (J 7,37), je svetlo, aby sme netápali v tme (J 12,46), cesta, aby sme neblúdili (J 14,6), je život, aby sme žili (J 14,19), je ten silnejší, aby nás ochraňoval (Lk 11,22) a je náš pokoj, naša spravodlivosť, svätosť a všetkým, všetkým.
Kristus Ježiš, náš Pán, je od večnosti a na večné veky i keď má akési včera, dnes a na veky. A v tomto svojom včera, v tom dnes a onom na veky je ten istý. Nemení sa v milosti, nemení sa v láske ani v súcite. Je stále s nami, stále nám pomáha, stále stojí za svojimi zasľúbeniami.
Tieto slová: „Ježiš Kristus ten istý včera i dnes i na veky“ sú z kontextu myšlienok o vodcoch (v. 7), o rozličných učeniach a pokrmoch (v. 9).
Vodcovia hovorili Božie Slovo. Ich život bol životom viery. Ich obcovanie bolo príkladné. Ale všetci odišli k Pánovi. Veriaci mali pozorovať na cieľ ich života viery a ich obcovanie, aby mohli nasledovať ich vieru. Oni odišli, ale Pán Ježiš im zostal, ten istý včera i dnes i na veky. Tí najvernejší a najstatočnejší ich predišli do večného odpočinutia, ale oni tu zostali sami s Pánom. A tiež napokon aj oni nevideli „nikoho z nich, iba samotného Ježiša“ (Mt 17,8).
Ten im bol dosť. Apoštol im o Ňom písal a ukázal im, že je dôstojnejší ako anjeli (Žd 1,4), že je hodný väčšej slávy než Mojžiš (3,3), väčší ako Jozua, pretože Pán vovádza ľud do odpočinutia (4,8). Tiež im ukázal v liste Židom, že Pán je väčší ako áron, ktorého kňažstvo sa pominulo, Kristove však trvá na veky (5,6). Kristus bol konečne väčší než starší. Tí odišli – ale On im zostal ako Vodca a Dokonávateľ ich viery. Čo im chýbalo, keď mali Toho „väčšieho“ od všetkých?
Kristus bol tiež väčší a dôležitejší než rôzne učenia, pokrmy a príkazy o pokrmoch. Kto sa tými zaoberal, nič nezískal. Učenia a príkazy o pokrmoch neprospeli nikomu z tých, ktorí sa nimi viazali. Z tohto prostredia, v ktorom nerástla viera a človek sa v milosti neupevňoval, mali veriaci vyjsť „von za stany“ k Pánovi Ježišovi. Veď On bol viac ako starozákonný „tieň“. On bol pôvodca tohto tieňa a jeho podstatou. Preto im apoštol ukázal v celom liste, aby odišli od tieňov k podstate.
Celý list Židom nám ukazuje na lepšie veci, ktoré majú veriaci prítomnej doby, než mal Boží ľud za starej zmluvy. Toto „lepšie“ je iba v spojení s Kristom. V Ňom sme sa stali účastníkmi lepšej nádeje (7,19). On je prostredník lepšej zmluvy (7,22, 8,6), ktorá je uzákonená na lepších zasľúbeniach. On nám dal a v nebesiach nám uložil lepšie imanie (10,34) a trvalé. On pripravil svojmu ľudu lepšiu vlasť (11,16) nebeskú a Jeho ľud dosiahne lepšie vzkriesenie (11,35), pretože im Boh - nám veriacim - predvidel čosi lepšie o nás (11,40).
My, teda, bratia a sestry, hľadíme, ako aj tamtí veriaci Židia hľadeli k Tomu „väčšiemu a lepšiemu“, povýšenému nad anjelov, kňazov, prorokov, obete a pokrmy, oltáre a chrámy. Hľadíme na osobu večného Krista Ježiša, k tomu Milovanému.
Tento „Muž po Božej pravici“ je naše spasenie, vykúpenie a posvätenie. Je vodca a dokonávateľ našej viery. Je hodný, aby sme Ho nasledovali a dôverovali Mu.
Nepriateľ sa vždy snažil, aby Jeho ľud odviedol od Neho a bohatstva Jeho milosti. Snaží sa nás stále zamestnať „cudzími a rôznymi učeniami“, aby sme prestali vkladať nádej v Udatného Hrdinu, do toho Muža sediaceho na výsostiach po Božej pravici. Satan nenávidí Pána Ježiša a všetko a každého, čo, kto je s Ním v spojení.
On je ten istý včera i dnes i na veky. On sa nemení. Je ešte lekárom, aby liečil naše duše (Lk 5,31), chlebom života, aby nás sýtil (J 6,35), prameňom živej vody, aby uhášal náš smäd (J 7,37), je svetlo, aby sme netápali v tme (J 12,46), cesta, aby sme neblúdili (J 14,6), je život, aby sme žili (J 14,19), je ten silnejší, aby nás ochraňoval (Lk 11,22) a je náš pokoj, naša spravodlivosť, svätosť a všetkým, všetkým.
„On, môj pastier, spása, On môj oltár i kňaz, On moja obeť a krása, On všetkým mi je včera i dnes.“
Nech Ho naša viera stále vidí nezakaleným zrakom a tak má nezakalený pokoj a radosť až dokiaľ si po nás nepríde.
